Časť V. Chichén Itzá (12.3.2001)

Ráno 12.3. vstávame skoro, ako takmer každý deň. O pol siedmej nám ide autobus. Nakoniec má meškanie pár minút, ale nad tým sa nikto nepozastavuje, je to tu normálne. Po prvý krát meníme autobusovú spoločnosť 1. triedy, ideme so SuperExpreso. Po pár dňoch si opäť uvedomujeme, o čo je lepšia 1. trieda, air-condition funguje a je tu množstvo miesta na nohy. Keď som sa opýtal šoféra, kde budeme v Chichén Itzi stáť, opäť som sa nedozvedel uspokojivú odpoveď. Veď uvidíme. Dopadlo to však výborne, autobus odbočil z diaľnice a zastal nám priamo pred vchodom na ruiny. Kupujeme si vstupenku - je dosť drahá - 80 $, ale každý deň sa do Chichén Itzi zase nechodieva :) Ale aj tak si myslím, že je to nepomer oproti Palenque - tam toho bolo vidieť rovnako veľa, ak nie dokonca viac. Tu však ceny pravdepodobne dvíhajú Amíci, ktorí sem chodievajú vo veľkých húfoch na jednodenný výlet z Cancúnu.

CHICHÉN ITZÁ

Chichén Itzá sa považuje za najslávnejšie a za najlepšie zachované mayské mesto. Mesto bolo opustené v 9. storočí, ale o storočie neskôr bolo znovu osídlené Toltékmi, ktorí prišli z centrálneho Mexika. Tí priviezli so sebou kult opereného hada Quetzalcoatla (v mayskom jazyku Kukulkán). Vďaka nim vzniklo tiež v Chichén Itzi unikátne spojenie architektonických štýlov oblasti centrálneho Mexika a tzv. puuckej oblasti. Po tom, čo bolo v 14. storočí prenesené hlavné mesto Mayov do mesta Mayapán, Chichén Itzá pomaly upadala, až bola postupne opustená. Napriek tomu ostalo toto kedysi slavné mesto po dlhé roky cieľom pútnických ciest Mayov.

Vo vnútri si dávame batohy do úschovy, je bezplatná. Keďže v kníhkupectve, kde pri jednej pokladni zároveň predávajú lístky na autobus nikto nie je (vraj sa objaví po pol desiatej), vydávame sa preskúmať jednu časť areálu. Zisťujeme, že počasie sa dosť zmenilo, je stále veľmi teplo, ale od mora stále fúka silný vietor. Keďže je naokolo všetko veľmi vyschnuté, povetrie je plné zvíreného prachu a piesku. Každú chvíľu sú iné svetelné pomery a ručička expozimetra mi na foťáku behá ako divoká.
Naše prvé kroky vedú na hlavné ihrisko - Juego de Pelota. Okrem neho ich tu je ďalších sedem. Toto ihrisko v Chichén Itzi je považované za najzachovalejšie, je tu skutočne veľa reliéfov "mayských športovcov". Výsledok zápasov, ktoré sa tu odohrávali, vraj slúžili na predpovedanie rôznych udalostí. Takisto sa nevedia historici zhodnúť na tom, či po zápase bolo obetované mužstvo, ktoré vyhralo, alebo to, čo prehralo. Domnievajú sa, že pre starých Mayov bolo poctou, aby boli po víťaznom zápase obetovaní.
Pozeráme si aj priľahlé chrámy, jedným z nich je Chrám jaguára. Hmmm... nevieme. Už nám to niekedy aj pripadá dosť smiešne, lebo všetky reliéfy alebo sošky, čo majú štyri nohy, považujú historici za každú cenu za jaguára. Aj keď sa to podobá na všetko možné, len nie na jaguára :)
Vraciame sa späť do knižnice, je tu konečne nami hľadaný chlapík, ktorý nám predá lístok 1. triedy do Playa del Carmen (SuperExpresso, 110 $). Máme dosť času - autobus nám pôjde o 14:45. Dáva nám aj miestenky, vypisuje ich však len tak ručne (počítač tu nemá), tak veríme, že to miesto bude skutočne voľné. Ideme späť do areálu a onedlho stojíme pred najvýznamnejšou a asi aj najznámejšou stavbou v Chichén Itzi. Je ňou El Castillo (Zámok) alebo tiež Kukulkánová pyramída. Kukulkán je operený had - totožný s Quetzalcoatlom v Teotihuacane, terajšie jeho meno je však v mayskom jazyku. Zatiaľ však len okolo pyramídy prechádzame, podľa LP o jedenástej púšťajú návštevníkov niekedy aj do vnútra pyramídy, tak sa sem ešte vrátime. Ideme k Chrámu bojovníka (Templo de Guerrero) a k Chrámu boha dažďa Chaka - je to veľmi pekná stavba, na vrchu ktorej sa nachádza socha boha dažďa Chaka, bohužial je vstup na chrám uzavretý. Prechádzame sa tak cez Skupinu tisíc stĺpov a okolité budovy a pred jedenástou sa vraciame k El Castillu.

Pyramída vysoká 25 metrov bola postavená niekedy pred rokom 800 n.l. a predstavuje kamenný mayský kalendár. Má deväť úrovní, ktoré sú schodišťom rozdelené na 18 oddelených terás, ktoré predstavujú 18 20-dňových mesiacov mayského roka. Každé zo štyroch schodísk má 91 schodov, s pripočítaním hornej plošiny to dáva spolu číslo 365 - počet dní v roku. Na každej stene pyramídy je 52 kamenných blokov, ktoré symbolizujú 52 rokov tzv. kalendárneho okruhu. Najzaujímavejšou je však iná udalosť - pokiaľ máte štastie a navštívite Chichén Itzu v deň jarnej alebo jesennej rovnodennosti (21. marec alebo 21. september) budete svedkom hry svetla a tieňa. Na schodisku sa bude zobrazovať had vchádzajúci po schodoch (vychádzajúci) do pyramídy. Toto predstavenie trvá 3 hodiny a 22 minút, my sme ho bohužial minuli o 9 dní. Vystupujeme po schodoch na pyramídu a počítame ich - je ich presne 91. Od jedenástej do jednej by mala byť otvorená vnútorná pyramída, nič sa však nekonalo. Škoda. Je však odtiaľto skvelý výhľad na celé okolie. Sedíme na schodoch pyramídy a chvíľu oddychujeme. Schody sú dosť strmé a vysoké, ale dá sa po nich chodiť úplne normálne. Stačí sa dívať pod nohy. Preto s úsmevom pozorujeme skupinky Američanov (tých je tu najviac) a Japoncov, ktorí sa tvária akoby zliezali Everest. Už asi ani nepoznajú normálne schody :) Po čase schádzame z pyramídy a ideme do druhej časti areálu.



Po prašnej cestičke prichádzame k mierne rozpadnutej pyramíde, ktorá má názov Dom kostí alebo aj Hrobka vysokého kňaza. Prečo dostala pyramídka takýto názov, netušíme. Ďalej prechádzame okolo stavby nazvanej El Caracol - Observatórium. Z malých dier v "kupole" je vraj možné v určitých dňoch pozorovať postavenie hviezd dôležitých pre Mayov. Podľa toho kňazi určovali čas pre rituály, oslavy, sadenie kukurice a žatvu. Ďalšia z budov má názov Iglesia - kostol. Opäť si tu uvedomujeme, že je to až zarážajúce, ako toho málo o týchto stavbách vieme. Možno by sme toho vedeli viac, keby španielsky dobyvatelia všetky písomnosti starých Mayov, ktoré považovali za pohanské, nezničili. Zachovalo sa len pár zdrapov kníh. O Egypte, ktorý existoval pár tisíc rokov predtým, toho vieme ďaleko viac. Tam sa zachovali aspoň hieroglyfy.



Popri Cenote, t.j. studne, v ktorej Mayovia zachytávali vodu, sa vraciame späť ku vchodu a pozeráme si umelecké predmety. Máme šťastie, práve dnes je na všetko veľká zľava :) Predpokladáme, že tá veľká zľava tu je každý deň :) Zapáči sa nám jedna drevená soška mayského bojovníka s (asi) opereným hadom na hlave. Indiánka tvrdila, že soška má cenu 240 $, ale že nám ju dá za 180 $. Za 150 $ bola naša. Hurá. Obedujeme v pizzerii a za 70 $ si dávame strednú pizzu Hawaii. Pre dvoch bola až až.

Vonku pred vchodom si sadáme do tieňa a čakáme na náš autobus do Playa del Carmen. Mešká asi 15 minút, ale to vôbec nevadí. Prvýkrát nám nedali v 1. triede lístok na batožinu, snáď dôjde s nami do cieľa.