 |
 |
Autobus išiel tak zvláštne, po čase odbočil z diaľnice a do Playa del Carmen ideme veľkou obkľukou cez Cobu a Tulum. Neďaleko Coby sa v džungli tiež nachádzajú pozostatky mayského mesta - v samotnej Cobe to však vyzeralo ako na konci sveta. Boli tu len malé chatrče pokryté palmovými listami. Do Tulumu sa tiež ešte vrátime, je to len cca 50 km južne od Playa del Carmen. Vďaka tejto obchádzke trvá cesta podstatne dlhšie, asi tak tri a pol hodiny a do cieľa preto prichádzame až po zotmení.
PLAYA DEL CARMEN (20 tis. obyvateľov)
Približne o pol siedmej sme v cieli našej mexickej cesty. Tešíme sa už na more, okrem toho si jeden deň odskočíme do Tulumu a posledný deň sa presunieme do Cancúnu, odkiaľ odlietame domov. Hneď na prvý pohľad je vidieť, že sme v typickom turistickom prímorskom mestečku. Pred pár desiatkami rokov to bola malá rybárska dedinka, avšak po vybudovaní Cancúnu začali turusti chodiť aj sem. Našťastie si mestečko, na rozdiel od Cancúnu, zachovalo príjemný charakter - tvoria ho len malé hotely, ktoré sú väčšinou vlastnené Európanmi. Ale je vidieť, že sa tu stále buduje niečo nové a mesto sa rozrastá. Hneď si všimneme, že ceny sú tu vyššie, používa sa angličtina a niektoré ceny sú len v USD. Aj podľa LP sú najlacnejšie hotely dva až trikrát drahšie ako v mestách, ktoré sme doteraz navštívili (najnižšie ceny sú okolo 20 USD, aj to len mimo sezóny). Lacnejšie sú už len cabaňas alebo kempovanie - ale o to sme sa nezaujímali. S vyššou cenou sme počítali - a záver našej cesty už berieme ako príjemnú dovolenku pri mori. Predsa len pri Karibskom mori sa človek z naších končín často neocitne :)
Ideme k jednému z hotelov, ktoré odporúča LP. Cestou nás zastavujú agenti iných hotelov a ponúkajú nám izbu za cca 250 až 300 $. Zatiaľ na ich ponuku nereagujeme, s odporúčaniami LP sme boli doteraz spokojní. Hneď prvý hotel, ktorý pozeráme, sa nám veľmi páči. Ostáveme teda v hoteli Casa Tucan. Cena za jednu noc bola 330 $, keď sme povedali, že tu chceme byť 4 noci, dostali sme ju za 280 $. Izba je pekná, čistá, s moskytiérami na oknách. Do izby nám veje príjemný a po dlhej ceste veľmi osviežujúci vánok od mora. Súčasťou hotela je aj nádherná tropická záhrada a dobre vyzerajúci bazén. Na streche hotela je terasa, z ktorej vidíme na pláž.
Večer sme sa ešte boli prejsť k moru, hotel je na druhej ulici od mora, takže more je veľmi blízko. Vyzerá to lákavo. Poprechádzali sme sa ešte po pekných uličkách tohto prímorského letoviska. Už sa tešíme na zajtra ...
Na druhý deň ráno 13.3. vybavujeme nevyhnutné veci: posielame pohľadnice a meníme cestovné šeky na pesos. Kurz je tu rovnaký ako v Mexico City, nezdajú sa mi preto informácie, čo písali v iných cestopisoch o tom, že najlepší kurz je v hlavnom meste. Okrem toho si tu za nákup cestovných šekov banky nezaúčtujú 1%, ako to býva zvykom u nás. A potom už ideme konečne k moru. Hneď sme prekvapení tým, že neďaleko našej pláže sa usadila obrovská výletná loď. Je zakotvená tak 1 až 2 km od pobrežia a malé loďky prevážajú celý deň Amíkov na pobrežie a späť. Na pláži sú aj voľné slamené slnečníky - takže hneď jeden obsadzujeme. Je stále veľmi veterno, vlny sú vysoké a veje červená zástava - t.j. najhorší z troch stupňov. Plávať sa teda moc nedá, tak sa nechávame len unášať a hojdať vlnami. More je teplučké a má nádhernú zelenomodrú farbu všetkých odtieňov - a biely piesok s množstvom úlomkov malých mušlí je úžasný. Neskôr sa prejdeme na mólo na ľavom konci našej pláže, je odtiaľ výhľad ďalej na sever. Všade sú len malé hotely a bungalowy. Tiež je to tu raj pre potápačov, na každom rohu sú potápačské centrá. Hlavnou potápačskou oblasťou je neďaleký ostrov Cozumel, na ktorý odchádzajú pravidelne z Playa del Carmen trajekty (jednosmerný lístok stojí 76 $). Nachádza sa tam jeden z piatich najväčších korálových útesov na svete. Už aby sme mali ten potápačsky kurz urobený.
Obedujeme v McDonalde, normálne reštaurácie sú tu pomerne drahé. S cenami pre Amíkov. Poobede ostávame na hoteli, sme dosť unavení z cestovania v posledných dňoch. Po zotmení ideme do ulíc. Posielame domov posledné e-maily (25 min. za 7 $) a v množstve obchodov pozeráme tričká a iné umelecké predmety. Je tu toho spústa, väčšinou za vyššie ceny ako inde v Mexiku, ale dajú sa nájsť aj lacnejšie obchodíky. Prejdeme sa aj po pláži - more je stále búrlivé. V diaľke vidíme svetlá, pravdepodobne to bude ostrov Cozumel. Kupujeme si ešte lístok do Tulumu (25 $), zajtra nás čakajú posledné mayské ruiny.
Ráno 14.3. som si dal budík na pol šiestu - chcel by som fotiť východ slnka nad morom. Na horizonte je však stále veľa oblakov, takže výsledok asi nič moc nebude. Výletná loď už na pláži nekotví, asi sa presunula na iné miesto. Rýchlo raňajkujeme - o 7:15 nám ide autobus do Tulumu. Poprosím šoféra, aby nám zastal pri Tulum - ruinas, lebo je to asi 3,5 km pred samotným mestom Tulum. Niečo zamrmle, ale vyzerá to súhlasne :)
TULUM (3600 obyvateľov)
Asi o 45 minút vystupujeme na križovatke pri ruinách. Z autobusu vystupuje s nami aj niekoľko Nemcov. Chceli ísť až do Tulumu, ale asi sme ich nejako zmietli tým, že sme vystúpili ešte pred mestom. No veď hádam si chytia nejaký stop :) Z križovatky hlavnej cesty je to ku vchodu k ruinám približne 10 minút peši. Sme tu krátko po ôsmej - dobrý čas, masy turistov tu ešte nie sú. Tulum znamená v mayskom jazyku "opevnené hradby". Je to jedno z mála mayských miest, ktoré ešte bolo obývané v čase príchodu Španielov. Keď sa španielsky dobyvateľ Juan de Grijalva plavil popri hradbách v roku 1518, bol očarený budovami namaľovanými na červeno, žlto a modro. Mesto bolo opustené asi 75 rokov po dobytí Španielmi - ako jedno z posledných mayských miest.
Kupujeme si lístky za 30 $ - aj tu ako aj na všetkých ostatných pamiatkách sa platí 30 $ za video a statív je zakázaný. Samotné ruiny nie sú ničím výnimočné, mesto bolo postavené až v období úpadku mayskej ríše. Výnimočná a nezabudnuteľná je však prírodná scenéria okolo. Mesto je postavené na útesoch nad čarokrásnym morom (nepreháňam :) - dúfam, že jeho nádherná farba bude aj na fotkách. Naokolo je pekne udržiavaný trávnik, kvitnúce kaktusy ... a samozrejme kokosové palmy. Kokosové orechy sú priam na dosah ruky. Jeden odtrhnem, na hoteli sa pokúsime doňho naším malým nožíkom prevŕtať. Jedinou významnejšou budovou je v Tulume El Castillo - (Zámok). Je to vlastne pevnosť so strážnou vežou s výhľadom na šíre Karibské more. Dolu pod pevnosťou sa nachádza nádherná malá pláž s bielym pieskom, dá sa na nej aj kúpať. Je tu krásne, takže to tu fotíme zo všetkých strán :)
Celý areál je pomerne malý, takže o hodinku a pol sme na odchode. Práve včas, lebo sem začínajú prúdiť stádočka označkovaných amerických a nemeckých turistov (aby sa náhodou chúďatá nestratili). Opäť sa presviedčame o tom, že organizované zájazdy nie sú pre nás. Vraciame sa späť na križovatku, kde by sme chceli zastaviť nejaký autobus idúci smerom na sever. Asi po 15 minútach sa pri nás zastaví prázdny dodávkový taxík. Očakávame prehnanú sumu, na naše prekvapenie však chce taxikár len 20 $ za osobu, čo je lacnejšie ako autobus! Takže radi nastúpime. O Cancúne a okolí sa píše, že tu neexistuje kriminalita. Domáci si tu dobre zarobia na turistoch, takže táto oblasť sa považuje za veľmi bezpečnú. Jediným nebezpečenstvom je tu vraj len silné slnko :) Cestou prechádzame okolo dvoch zábavných parkov Xcacel a Xel-ha - sú to niečo ako morské akvária. Časom priberieme ďalších cestujúcich a približne o jedenástej sme späť v Playa del Carmen.
Späť v PLAYA DEL CARMEN
Počkáme, kým prejde najsilnejšie poludňajšie slnko a potom ideme opäť na pláž. Náš slamený slnečník je voľný, fúka stále silný vietor, ale vlny sú už trochu menšie. Sme tu asi do piatej a večer nakupujeme posledné darčeky (tričká a pod.)
Na druhý deň 15.3. ráno kupujeme na uličkách vzdialenejších od mora ešte nejaké potraviny, je tu všetko lacnejšie. Majú tu obrovské ananásy - jeden za 10 $ si aj kúpime. Ideme opäť k moru, vietor je stále dosť silný, takže len skáčeme vo vlnách. Ale napriek tomu je more nádherné - ale to som už asi písal :) Jednu vlnu trochu podceníme, takže nás to trochu povozí po dne. Dno je však piesočnaté, kamene tu nie sú, takže to je v pohode. Poludňajšie slnko trávime v hoteli ananásovými hodmi ... bol skvelý. Poobede sa opäť kúpeme a potom ideme na mólo, odkiaľ odchádzajú lode na ostrov Cozumel. Je odtiaľto dobrý výhľad na celý široký záliv. Večeriame v rybacej reštaurácii "Las Brisas", ktorá je na našej ulici neďaleko hotela. Dali sme si Tacos de Mariscos (tacos s morskými potvorami) a Calamares Fritas (vyprážané chobotnice) s hranolkami - spolu za 96 $. Bolo to super, asi by som také niečo jedol každý deň. Poprechádzame sa ešte po hlavnej 5 Avenue a potom už balíme niektoré veci ... zajtra o 20:20 odlietame z Cancúnu domov.
Je 16.3. a to je náš posledý deň v Mexiku. Ani sa nám nechce ísť domov. Doobeda ideme ešte k moru, predsa len stojí ešte za jedno okúpanie. Balíme sa - a zisťujeme, že opäť máme viacej vecí ako keď sme prišli. Robíme si poslednú spoločnú fotku na streche hotela. Cestou na autobusovú stanicu sa zastavujeme v McDonalde, ktorý je hneď oproti nej. Na autobusovej stanici, ktorá je blízko mora hneď na hlavnej 5 Avenue, je stavebný ruch. Niečo tu prerábajú a zároveň je tu aj veľký oznam, že o pár dní bude otvorená nová stanica ďalej od mora. Kupujeme si lístok na autobus do Cancúnu (1. trieda, 30 $), dajú sa kúpiť len tesne pred odchodom autobusu - autobusy spoločnosti Riviera chodia totiž každých desať minút. Máme pred sebou posledných 65 km cesty. Uvidíme, čo urobíme v Cancúne. Dúfame, že tam bude úschovňa batožín a budeme si môcť aspoň narýchlo pozrieť toto svetoznáme letovisko. Cestou vidno, že atrakcie pre turistov tu rastú ako huby po daždi a veľa vecí je tu vo výstavbe.
CANCÚN (60 tis. obyvateľov)
O jednej sme na mieste. Je tu taká miniatúrna úschovňa batožiny. Je však plná vakov, naše sa tam nezmestia. Musíme počkať kým sa niečo vyprázdni. Tak stojíme vedľa okienka a čakáme. Za nami stojí jedna Američanka .... a stojí .... a stojí.... Keď tu tak všetci pár minút stojíme, spýta sa nás či stojíme v rade :) Keď sa dozvie, že nie, vyberie si svoju batožinu a my máme konečne voľné miesto :) Vyjdeme na hlavnú štvorprúdovú cestu a nastupujeme do prvého autobusu so smerom "Zóna hotelera". Cestovné je jednotné 5 $ pre celý Isla de Cancún. Pred pár desiatkami rokov tu nič nebolo - celá prímorská oblasť federálneho štátu Quintana Roo sa nazývala "moskytové pobrežie". Dnes to už našťastie neplatí. Mesto bolo postavené podľa moderných počítačových plánov a prvýkrát privítalo turistov v roku 1974.
Isla de Cancún je teda vyše 20 kilometrový, umelo postavený polostrov posiaty hotelmi s jedinou ulicou Boulevard Kukulcán. Len tak náhodne vystúpime na desiatom kilometri pri pláži "Chak-mool". Je to verejná pláž, väčšina je súkromných - hotelových. Ako po starom: more je nádherné, vietor je silný a sú tu veľké vlny. Urobíme pár fotiek, všade je hotel za hotelom .... kilometer za kilometrom. Možno raz takto bude vyzerať aj Playa del Carmen :( Snáď nie. Všade je plno Amíkov, väčšinou vyžratých, nafúkaných, potetovaných a vždy hlučných. Celý Cancún bol v podstate postavený pre nich - na dovolenku by som sem asi nechcel ísť.
Vraciame sa autobusom späť na autobusovú stanicu - vyberáme si batožinu (8 $) a ideme ku stanovišťu taxíkov. Zisťujeme, že cestovné je jednotné a je aj vylepené na infotabuli - 130 $. Ináč ako taxíkom sa na letisko ani nedá dostať, autobusy ani collectiva tam nechodia. Máme sympatickú taxikárku, takže už nás asi nikto neprepadne :) Letisko je dosť ďaleko od centra, takých 15-20 km. Letištná budova je pomerne malá a je celá prepchatá Amíkmi :( Našťastie naše lietadlo začnú odbavovať už o pol piatej, dozvedáme sa však nepríjemnú správu, že budeme meškať hodinu a pol. Popozeráme si obchodíky, v ktorých minieme posledné pesos a už nám nezostáva nič iné len čakať. Sedíme tu medzi stádami mladých Amíkov, nedá sa fakt medzi nimi vydržať (to nepreháňam!). Presúvame sa do inej časti, kde je už aj ohlásený odlet nášho lietadla. Tu sú zase Európania - ten rozdiel je neporovnateľný. Tichúčko, kľud, nikto tu po nikom neziape, netlačí do seba hot-dogy a chipsy (z ktorých veľká časť zostane na zemi), nefajčí (veď je tu aj na každom rohu tabuľa, že je to tu zakázané). Nádhera, cítime sa ako doma. Stará dobrá Európa. Konečne kultúrni ľudia.
Let Cancún - Londýn - Viedeň
O 21:20 konečne nastupujeme do lietadla - čaká nás 7.983 km, v Londýne je 3:20 ráno. Letíme s Boeingom 777, spiatočný let je o vyše dve hodiny kratší. Budeme letieť ponad Kubu a Miami a potom priamo krížom cez Atlantický oceán. Časom sa prehupneme do nasledujúceho dňa, je 17.3. a o pár hodín sa blížime k Európe. Posúvame si hodinky o šesť hodín dopredu. Približne o pol jednej popoludní pristávame na letisku Gatwick. Počasie je klasické anglické: je zamračené a prší. Potrebujeme sa presunúť autobusom na letisko Heathrow - Terminál 1. V kancelárii British Airways sme požiadali o lístok na Speedbus (pokiaľ ho človek nedostane od leteckej spoločnosti, stojí neľudských 17 libier). Cesta diaľnicou po obvode Londýna trvala takmer hodinu. Pár hodín si posedíme v duty free zóne a o 17:30 nastúpime do lietadla. Vyzerá to, že dnes by to mohlo byť aj bez meškania. Jeeeeej .... máme sedadlá v prvej triede (asi preto, že sme prišli medzi prvými na check-in). Nekonečných 45 minút sa však len pripravujeme na odlet a potom dlhé minúty rolujeme po dráhe - bohužiaľ to bude aj tentokrát s meškaním. Približne o 21:30 nášho času pristávame vo Viedni. S batožinou sú však problémy, na páse je len môj batoh. Na Zuzkin počkáme ešte takých 30 minút, ale je to márne, asi sa niekde počas všetkých tých prestupovaní zatúlal. Neostáva nám nič iné len navštíviť kanceláriu British Airways a reklamovať batožinu. Už tu stojí zopár nešťastných pasažierov. Takéto veci sa stávajú, väčšinou to vraj dopadne dobre. Vyplníme formulár a ideme smutní domov. Ani nasledujúcim lietadlom v nedeľu ráno nič neprišlo, až v pondelok sme mali radostný telefonát. Aj posledná vec našej cesty dopadla dobre. Batožinu nám podľa zvyklostí dopravili priamo domov. A to je už úplný záver našej cesty :(
Sme doma, ale na dni strávené v tejto nádhernej krajine budeme určite dlho spomínať.
| Predchádzajúce: | Časť V. |
| Chichén Itzá | |
| 12.3.2001 |
1. jednoznačne Palenque s úžasnou atmosférou džungle
2. Karibské more a biely piesok s mušľami doplnené mayskými stavbami v Tulume
3. Teotihuacan so svojimi pyramídami a Quetzalcoatlovým palácom
4. park La Venta so sochami Olmékov vo Villahermose
5. mayské mestá na poloostrove Yucatán - Chichén Itzá a Uxmal
A jedno extra veľké poďakovanie
pre Marka Rowlatta z Lonely Planet Londýn za to, že nám na vlastné náklady
poslal v priebehu piatich dní! najnovšiu edíciu ich sprievodcu Mexikom.
Ďakujeme, určite si vašu knižku kúpime aj pri našej nasledujúcej ceste.
Stojí za to.
(c) Endy a Zuzka, máj 2001
e-mail: endy76@yahoo.com
Nechajte odkaz v knihe návštev
Pozadie z Mexika pre Váš počítač