Časť IV. Merida - Progreso - Uxmal (10.3. - 11.3.2001)

MERIDA (615 tis. obyvateľov)

V sobotu 10.3. ráno o piatej vystupujeme v Meride z autobusu a vyberieme sa hľadať nejaký hotel. Vonku je ešte tma, ulice sú prázdne. Začína svitať. Na druhý pokus sa nám celkom páčil hotel Penninsular a tak sa tu za 150 $ na noc na dva dni usadíme. Je to celkom pekný hotel v centre Meridy. Vo vnútornom areáli sa nachádza malá záhradka v rohu ktorej je malý bazénik. Izby sú jednoduché, čisté, s kúpeľnou a ventilátorom.
Merida je hlavné mesto federálneho štátu Yucatán s množstvom úzkych uličiek, parkov a koloniálnych budov. Vďaka fasádam domov natretých prevažne na bielo sa nazýva "bielym mestom". Najprv si pozeráme centrum okolo námestia Plaza Mayor a v Burger Kingu na rohu ulíc 59 a 60 sa naobedujeme. Ľudí v meste pribudlo a keďže je víkend, ulice sú plné nie len turistov, ale hlavne domácich. Dnes máme oddychový deň, chceme si len popozerať mesto, zistiť niečo o autobusoch do mayských miest Uxmal a Chichén Itzá a odviesť sa k moru v neďalekom Progrese. Na starom autobusovom termináli si kupujeme spiatočný lístok do Uxmalu na zajtra za 56 $. Za 80 $ ponúkali výlet tzv. Ruta Puuc - okrem Uxmalu sa ide autobusom aj do iných menších mayských miest. Pripadalo nám to všetko príliš narýchlo, radšej si pozrieme poriadne Uxmal. Prejdeme pár blokov na inú autobusovú stanicu (len v centre ich je šesť :), odkiaľ chodia autobusy do Progresa. Za 20 $ si kúpime spiatočný lístok a za necelú hodinku sme v Progrese. Autobus bol plný domácich "meridčanov", ktorí chceli stráviť sobotu pri mori.

PROGRESO (40 tis. obyvateľov)

Progreso je kľudné malé rybárske mestečko a prístav pre Meridu. More je tu také plytké, že bolo nutné postaviť 6,5 km dlhé mólo, aby sa dal tovar nakladať na väčšie lode. Na východ od tohto móla sa nachádza dlhá pláž, ktorá bola cieľom našej dnešnej cesty. Aj keď je to stále len Mexický záliv a nie typické Karibské more, voda hrá všetkými odtieňmi modrozelenej farby. Prechádzame sa po bielom piesku plnom mušlí. Voda je však taká ako písali v LP - veľmi búrlivá so zvíreným pieskom, aj vďaka tunajšiemu veľmi plytkému dnu. Zatiaľ pri mori len tak oddychujeme, kúpať sa budeme až pri Karibiku. Zbadali sme zopár domácich predavačov. Jeden z nich predával celkom pekné šatky, keďže sme si nemali na čo ľahnúť a šatka sa nám aj tak páčila, jednu sme si kúpili. Chlapík vystrelil cenu nad 100 $. Trošku sme mu cenu upravili a na záver sme mu vložili do dlane 50 $, čo už nebolo až tak veľa :) O pol piatej ideme autobusom späť. Až teraz doceníme obrovskú výhodu autobusu 1. triedy - v tomto prímestskom autobuse je príšerne teplo, málo miesta a ulička je plná ludí. Na každej zastávke zastavujeme, nejakí ľudia vystúpia a iní zase nastúpia. Všetko to trvá príšerne dlho.



V Meride si nakúpime ešte nejaké potraviny a ako sa pomaly zmráka, objavuje sa pár komárov. Preto radšej dnešný deň radšej končíme a ideme do hotela. Ráno 11.3. máme budíček, ako každý deň, opäť zavčasu. O ôsmej nám odchádza autobus do Uxmalu. Chodia tam prevažne len autobusy druhej triedy, tak si zase užijeme.

UXMAL

Asi o 9:20 vystupujeme v Uxmale - asi polovička autobusu pokračuje ďalej po Ruta Puuc, pozrú si mestá ako Kabah a Labná, vrátia sa do Uxmalu a poobede pôjdeme zase všetci naspäť do Meridy. Uxmal znamená v mayskom jazyku "trikrát prebudované", v skutočnosti však bolo toto mesto prebudované päťkrát. Prvýkrát bolo mesto osídlené okolo roku 600 nášho letopočtu. Vďaka nedostatku vody na tomto poloostrove bol najvýznamnejším bohom "Chac - boh dažďa". Mesto, rovnako ako iné mayské mestá, bolo okolo roku 900 z neznámych dôvodov opustené. Dôvodom vraj mohol byť dlhodobý nedostatok vody alebo rastúca sila konkurenčného mesta Chichén Itzá. Uxmal bol znovuobjavený archeológmi v 19. storočí a prvé stavby boli "odňaté" prírode v roku 1929.
Vchádzame do areálu, keďže je zhodou okolností nedeľa, vstupné je opäť zdarma (dosť sme ušetrili, lebo v Uxmale a Chichén Itzi - v dvoch najnavštevovanejších mestách - je vstupné až 80 $). Spoločné fotky opäť mať nebudeme, za špeciálne povolenie na statív chcú 200 $. Nech si trhnú :) Hneď za vchodom si vynúti pozornosť asi najkrajšia stavba v Uxmale - Pirámide del Adivino (Pyramída čarodejníka). Je vysoká 39 metrov a je považovaná za najstrmšiu pyramídu. Cesta späť je možná vraj len tak, že je človek otočený tvárou k pyramíde. Tak sme sa tešili, že si to overíme. Ale na naše veľké sklamanie, aj túto pyramídu, rovnako ako Chrám nápisov v Palenque, práve rekonštruujú. Vo vnútri tejto pyramídy sú vraj ešte schované štyri staršie pyramídy. Škoda. V susedstve Pyramídy čarodejníka sa nachádza Cuadrángulo de las Monjas (Kláštor mníšok), stavba so štvorcovým pôdorysom a peknými reliéfmi na vnútorných stenách. Vošli sme sem cez bránu s lomeným oblúkom, ktorý je charakteristický pre tunajší, tzv. puucky štýl. Prvým španielskym objaviteľom pripomínalo 74 malých izieb, ktoré sa tu nachádzajú, mníšske kláštory, preto dostala stavba takýto názov. Na čo však slúžila, nevedno - predpokladá sa, že by to mohla byť vojenská akadémia, škola alebo palácový komplex. Klasická odpoveď pre mayské pamiatky :) Po prvýkrát sme sa tu stretli aj s typickými vyobrazeniami boha dažďa "Chaka" na rohoch budov. Na druhý deň v Chichén Itzi ich bolo ešte viac, aj lepšie zachovaných.



Prechádzame cez ihrisko pre loptové hry - už aj s niečím, čo pripomína naše basketbalové koše - a ideme na protiľahlú vyvýšeninu. Nachádza sa na nej Palacio del Gobernador - Palác guvernéra - táto stavba je považovaná za najkrajšiu v celej predkolumbovskej Amerike. Je to vyše sto metrov dlhá stavba, na ktorej sa nachádza po celej dĺžke reliéf zložený z tisícov malých kamienkov. Narazíme tu aj na leguány, ktoré sa na kameňoch vyhrievajú na stále silnejúcom slniečku. Snažím sa ich aj odfotiť, ale farbou tela splývajú s okolím. Keď sa ich snažím presvedčiť, aby sa presunuli na trávu, zľaknú sa a zmiznú medzi kameňmi :) Blízko Paláca guvernéra sa nachádza Casa de las Tortugas (Dom korytnačiek). Ten zase vďačí svojmu názvu za to, že na stenách sa nachádzajú reliéfy týchto živočíchov. Potom vystúpime na neďalekú Veľkú pyramídu, ktorá je vysoká 32 metrov. Je zrekonštruovaná len z prednej strany a je z nej skvelý výhľad na celý odkrytý areál Uxmalu. Okolité nekonečné lesy však skrývajú ďaleko viac stavieb. Keďže sme tu na konci obdobia sucha, všetko je veľmi vysušené. Ako sa blíži poludnie, slnko je už opäť pre stredoeurópana horúce a tak vyhľadávame každý možný tieň. Skutočnú večne zelenú džunglu sme teda zažili asi len v Palenque. Je tu hore na pyramíde veľmi príjemne, nedokončená budova na vrchole vytvára tieň, takže tu pár minút oddychujeme. Neďaleko vystupuje z lesa jeden malý kopček s ruinami nejakých stavieb, ešte tam pred návratom odbočíme.



Cestou k tým ruinám ideme okolo stavby nazvanej El Palomar - Dom holubov. Tvorí ho už len predná, ale veľmi pekná stena. V hornej časti steny sú malé otvory, vraj ako stvorené pre holubov. Hmmm... škoda komentovať predstavivosť archeológov :) Šplháme sa teda na ten malý kopček, zisťujeme, že je to Grupo del Cementerio - pravdepodobne to bol kedysi cintorín, lebo na stenách je tu zobrazených veľa lebiek s kosťami. Keďže je to trochu bokom, nie je tu jediný turista. Stojíme na malom námestíčku a okolo nás sú len rozvaliny chrámov. Pri trochu predstavivosti to tu tiež muselo vyzerať kedysi nádherne. Cestou späť k parkovisku opäť pozorujeme jedného leguána. V obchodíkoch pri vchode dopĺňame zásoby aqui purificady - čistej vody, kupujeme pár pohľadníc a v jednom obchodíku s umeleckými predmetmi dlho váhame nad jednou veľmi peknou mayskou vázou. Hlavne kvôli jej komplikovanej doprave nechávame kúpu na neskorší čas - snáď toho nebudeme ľutovať. O pol tretej nastupujeme do vyhriateho autobusu a vraciame sa späť do Meridy.

Späť v Meride
Zo starého autobusového terminálu prejdeme za roh ulice na nový terminál, odkiaľ odchádzajú autobusy prvej triedy. Chceme si kúpiť na ráno lístok do Chichén Itzá. Doprava tam je trochu skomplikovaná preto, že autobusy prvej triedy chodia po diaľnici, z ktorej to je do Chichén Itzi ešte takých 2-3 km. Len pár z nich zachádza až k ruinám. Sme zvedaví, kde nám autobus zastane, či pri ruinách alebo len na odbočke na diaľnici. Pýtal som sa teda predavačky lístkov, kde to bude stáť, povedala že "ruinas". Ale potom ešte vyrapotala pár viet po španielsky, ktorým som nerozumel, takže istotu nemáme. Zajtra uvidíme :) Prvý krát nepôjdeme 1. triedou spoločnosti ADO, zajtra to bude spoločnosť SuperExpreso (za 53 $) so sympatickou skratkou SEX :) Každopádne však zajtra plánujeme doraziť do cieľa našej cesty - do Playa del Carmen - a 99 % cestovania budeme mať za sebou. Odtiaľ si ešte odskočíme do Tulumu a posledný deň sa presunieme do Cancunu. odkiaľ letíme domov.
V meste v McDonalde doplníme energiu a zvyšok dňa už len oddychujeme. Vonku je príšerne teplo, takže pobyt v klimatizovanom fast-foode veľmi poteší. Čítame si tu v LP o tom, čo nás zajtra čaká v Chichén Itzi - a pomaly máme ďalší deň za sebou.