Časť III. Villahermosa - Palenque (8.3. - 9.3.2001)

Cesta bola dosť únavná, najprv sme dlho zliezali ostrými zákrutami z centrálnej plošiny, potom sme prechádzali cez dediny plné "zakopaných policajtov". Z času na čas boli pri ceste vojenské hliadky, raz nám aj nejaký poliš vliezol do autobusu a zaujímali ho pasy Japoniek sediacich hneď za nami. Ale celkovo celá cesta nočným autobusom prešla bez problémov. Asi o 7:30 sa zobúdzame, všeky naše príručné batôžky sú tu a neporušené. Už pri prvom pohľade oknom von si uvedomím, že krajina sa úplne zmenila. Ideme diaľnicou rovnou ako pravítko cez tropický prales. Rozpoznávam jedine banánovníky, občas prejdeme okolo farmy, ale väčšinou to je len nekonečný les. A takýto bude asi aj celý poloostrov Yucatán.

VILLAHERMOSA (300 tis. obyvateľov)

Približne o 9:00 ráno zastavujeme na stanici autobusov prvej triedy vo Villahermose. Villahermosa je moderné a bohaté mesto. Aj preto, že je strediskom ropného priemyslu v Mexickom zálive. Nechceme tu zostať dlho, chceme si len pozrieť park La Venta s olmeckými sochami a potom ísť ešte dnes ďalej do Palenque. Hneď si kupujeme aj lístok na autobus (1. trieda ADO za 59 $) a dávame si batožiny do úschovy. Vychádzame von zo stanice a snažíme sa zorientovať, park je odtiaľto vzdialený asi dva kilometre. Po pár metroch sa k nám prihovorí lámanou angličtinou jeden asi 30 ročný domorodec. Predstavil sa nám ako Nathaniel. Vypytoval sa nás kam ideme a hneď nám navrhol, že nás dovedie k autobusu idúcemu do parku La Venta (pôvodne sme tam chceli ísť peši, lebo v LP žiadnu dopravu nespomínali). Tak sme mu boli veľmi vďační. Len čo zistil, že trochu hovoríme po španielsky, s radosťou začal používať namiesto angličtiny svoj rodný jazyk - čím sa pre nás informačná hodnota jeho slov značne znížila :) Aj keď chcel ísť úplne opačným smerom, zviezol sa s nami autobusom (4 $) až k parku a tam sa s nami rozlúčil. Kúpime si lístky (15 $) a ideme dnu. Park má dve časti, v jednej časti je zoologická záhrada a v druhej časti je botanická záhrada, v ktorej sú umiestnené sochy Olmékov.



Tieto sochy pochádzajú z oblasti La Venta, ktorá je odtiaľto vzdialená asi 100 km (odtiaľ pochádza aj názov tohto mestského parku). Najprv sme si pozreli zoo, kde bola najzaujímavejšia obrovská klietka plná papagájov. Mohli sme vojsť dnu a prechádzať sa pomedzi voľne lietajúce papagáje, ale aj pávy, kačky a pod. Potom sme si pozreli pozostatky olméckej kultúry. Kultúra Olmékov je známa obrovskými kamennými sochami. Najväčšie z nich vážili viac ako 24 ton a boli vysoké vyše 2 metre. Tu v parku je veľa obrovských kamenných hláv bojovníkov, oltárov, hrobiek, atď. - spolu ich je 34. Celé je to umiestnené v kúsku džungle prenesenej do veľkomesta. Bolo tu veľmi pekne, neľutujeme, že sme sa tu zastavili.



Pri východe predávalo niekoľko indiánov svoje umelecké diela. Upútali nás motívy vypálené do kúskov kože. Kedže sme také výtvory ešte nikde inde nevideli a veľmi sa nám zapáčili, začali sme si vyberať nejaký, ktorý by sme si odniesli aj domov. Väčšinu z nich indiáni pokreslili rôznymi (doslova rôznymi) farbami - zdali sa nám až trochu nevkusné. Tak sme si vyberali len z tých nefarebných. Zapáčil sa nám jeden, na ktorom je vyobrazený šaman s obrovskou maskou na hlave, množstvom vtáčich pier a smrtkou okolo pása. Má v ruke oštep, ktorým sa zrejme práve snaží prebodnúť iného indiána s veľkým orlím nosom. Je to síce brutálna scéna, ale je veľmi pekne spracovaná. A konieckoncov, aj životný štýl Mayov bol dosť krvavý :) Zistili sme, že stojí 220 $ - tak hľadáme nejakú "chybu" aby sme mohli cenu znížiť. Kedže sa snažíme vždy komunikovať len v španielčine, postupne sa nám to darí. Tvárime sa ale, že tá "chyba" je príliš veľká a tak odchádzame. Samozrejme - a na našu skrytú radosť - nás indián za rohom dobieha a ponúka cenu ešte nižšiu. Kedže sa nám kožka veľmi páči a snaha indiána je veľmi lichotivá, kúpime ju za 140 $. Väčšinou sa mexický indiáni nesnažili násilne niečo predať (tak ako v Egypte), len upútajú pozornosť na svoj tovar a rozhodnutie už nechajú na turistovi. Je to oveľa príjemnejšie ako nakupovať pod silným tlakom predavača v Egypte.
Vychádzame z areálu (má len jeden vchod) a ideme asi 15 minút v spaľujúcom slnku peši späť na druhý koniec areálu. Podľa mapy v LP by tam mali byť KFC a Pizza Hut - našli sme ich :) Takže máme ďalší fast-foodový obed v klimatizovanej miestnosti. Opäť vychádzame na hlavnú štvorprúdovú cestu a na tretí pokus zastavujeme collectivo smerujúce na ADO stanicu (na okne má napísané Avenida Mina). Hneď vedľa autobusovej stanice je supermercato Chedraui (videli sme v Mexiku dokonca aj Careffour). Je to skutočný veľký obchodný dom, lebo nápisom "supermercato" sa totiž hrdí aj ten najmenší obchodík na rohu tej najzapadlejšej ulice :) Nakúpime tu nejaké zásoby. Na stanici si vyberieme batohy z úschovne (10 $ za 5 hodín) a čakáme na autobus do Palenque. Je tu dosť teplo a dusno, na stanici nemajú klimatizáciu. O 16:40 odchádzame, ale dnešný autobus je nejaký nespoľahlivý. Dvakrát zastavujeme a vždy meníme klinové remene. Prestala fungovať klimatizácia, a tak vodič pootváral väčšinu okien - a pustil nám film z oblasti zasneženej Aljašky :-) Ten pohľad na sneh však vzduch v autobuse neochladil. Hlavne druhý krát zastavíme hlboko v džungli, všade je tma ako v rohu. Všetko to naokolo cvrliká a bzučí a my dúfame, že si nás moskyty nevyberú za terč. Po pol hodinke sa však chvalabohu pohýňame a prídeme šťastne až do Palenque. Aj keď už po zotmení a asi s hodinovým meškaním.

PALENQUE (25 tis. obyvateľov, 80 m.n.m.)

Autobusová stanica je tu oveľa menšia ako kdekoľvek predtým. Tlačí sa tu veľa turistov, ktorí čakajú na nočné spoje. Je tu dusno, teplo, vlhko a poletuje tu množstvo nočného hmyzu. Kupujeme si lístky na druhý deň na nočný autobus do Meridy, aj keď LP pred ním varuje (1. trieda ADO, 219 $). Ostávame hneď v prvom hoteli, ktorý pozeráme. Nachádza sa hneď oproti hlavnej stanici a má názov Los Angeles, noc stojí 100 $ - izba je so sprchou, je veľmi čistá, na strope je ventilátor a na oknách sú neporušené moskytiéry. Veľmi sa už tešíme na zajtra, konečne uvidíme mayské ruiny - veď práve kvôli nim sme do Mexica chceli ísť. Zapoľujeme si ešte na jedného komára a po úspešnom love ideme spať.

Ráno 9.3. si dávame batožinu do autobusovej stanice TRF, ktorá je hneď vedľa stanice ADO oproti nášmu hotelu. Je to za 1 $ na hodinu. Kúpime si minerálku a zastavujeme prvé collectivo s nápisom "Ruinas". Staré mayské Palenque je vzdialené asi 8 km od mesta a cesta tam stojí 7 $.

Palenque - mayské ruiny
Krátko po ôsmej sme na mieste a kupujeme si lístky za 30 $ na osobu - konečne uvidíme na vlastné oči mayské mesto. Staroveké Palenque tvorí asi 500 budov, ktoré sú roztrúsené na 15 km². Iba pár z nich v centrálnej časti bolo sprístupnených. Všetky stavby boli postavené bez použitia železných nástrojov alebo kolesa. Práve to je najzáhadnejšie - Mayovia nepoznali koleso - ale lesy Yucatánu su popretkávané kvalitnými kamennými cestami. Všetky tieto stavby, ktoré sú dnes biele, mali kedysi jasnočervenú farbu. Prvýkrát sa Španieli o existencii tohto mesta dozvedeli v roku 1773. Jedným z najpozoruhodnejších objaviteľov bol gróf Waldeck, ktorý vo veku 60 rokov prežil v rokoch 1831-33 na vrchole jednej z pyramíd celé dva roky. Napísal knihu doplnenú množstvom obrázkov, ktorou v Európe vzbudil o toto mesto obrovský záujem. Považovali ho v tých dobách dokonca za stratený Atlantis alebo za následovníka starovekého Egypta. Viac o tomto meste je možné nájsť na oficiálnej stránke mesta Palenque.
Všímame si, že turisti tu majú viac dobrodružnejší výzor ako na iných miestach. Prechádzame cez vstupnú bránu a pred nami sa rozprestiera ..... nie, ešte nie je vidieť vôbec nič okrem stromov, kríkov a nádhernej zelenej trávy - ako na golfovom ihrisku. Prejdeme po ceste asi takých 100 metrov a až teraz sa nám naskytne výhľad na úžastné mayske stavby. Najprv sme išli na hlavné námestie, na kraji ktorého je najvýznamnejšia stavba v Palenque "Templo de las Inscripciones" - Chrám nápisov. Postavil ho prvý významný vládca mesta menom Pakal, ktorého hrobka sa nachádza pod týmto chrámom. Bohužial dovnútra chrámu, ale ani na jeho vrchol, turistov nepúšťali. Tento chrám má osem úrovní a jeho výška je 25 metrov. Vedľa Chrámu nápisov sa nachádza ďalšia zaujímavá stavba - El Palacio. Tvorí ho labyrint malých miestností, dvorov a chodieb. Súčasťou tohto "Paláca" je veža, ktorá slúžila na pozorovanie slnka počas zimného slnovratu, ktoré v tento deň zapadá priamo nad Chrámom nápisov. Scenéria bielych mayských stavieb a hustej džungle v pozadí je úžasná - všade naokolo sa ozývajú neidentifikovateľné zvuky džungle, tie sa však žiaľ nedajú odfotiť :) Slniečko krásne svieti a keďže je skoro ráno, tak ešte nie je príliš silné. Naša ďalšia cesta vedie na "Grupo de la Cruz" - Skupinu kríža. Je to vyvýšenina nad Palácom s niekoľkými chrámami, ktoré postavil Pakalov syn Chan-Bahlum. Aj na malom priestranstve uprostred Skupiny kríža indiáni rozložili svoje plachty a poukladali na ne svoje pomaľované kúsky koží. Zopár detí tu predáva turistom rôzne amulety, ale nikto sa nespráva dotieravo. Podobne ako Chrám nápisov boli aj tieto chrámy postavené v siedmom storočí. Pravdepodobne. O starom mayskom Palenque sa toho vie veľmi málo, ani terajší názov Palenque nie je pôvodný. Skutočný názov tohto mesta nikto nepozná. Podobne ako ostatné mayské mestá bolo Palenque po pár desiatkach rokov z neznámeho dôvodu opustené a nechané napospas džungli.



Vystupujeme na vrchol Chrámu kríža, z ktorého je nádherný výhľad na Chrám nápisov, Palác a nekonečnú džungľu. Sadneme si na chvíľu a započúvame sa do zvukov džungle. Je tu zopár zachovalých malieb a v jednej z nich rozpoznávame bojovníka, ktorý je častým námetom na kožiach, ktoré predávajú Indiáni. Schádzame dole zo Skupiny kríža a vchádzame do džungle. Tu sa trochu bokom od ostatných stavieb nachádza "Templo del Jaguar" - Chrám jaguára. Predpokladá sa, že tak ako tento chrám je aj 90 % všetkých stavieb niekdajšieho Palenque pohltených džungľou. Je tu úžasná atmosféra - všade naokolo rastú obrovské stromy, z ktorých padajú až na zem liany. Cítiť tu na každom kroku život v rôznych podobách. Vraciame sa späť k Palácu, prechádzame cez "Juego de Pelota", čo je ihrisko pre loptové hry starých Mayov a prichádzame ku chrámom nazvaných Skupina sever. Odtiaľto schádzame strmými schodmi ku Skupine I a II - tu už asi archeológom došla fantázia pre vymýšľanie názvov pre stavby, o ktorých sa len domnievajú, na čo slúžili. Sú to polorozpadnuté, asi obytné budovy, hlboko v džungli. Sú celé zakryté vegetáciou a na ich vrchole vyrastajú obrovské stromiská. Chceli sme prekročiť koreň jedného stromu, ale siahal nám takmer až po pás a promenádovali sa po ňom naozaj gigantické mravce (až po terajšej skúsenosti dokážem použiť slovo "gigantické"). Netrúfame sa ich vyrušiť a radšej celý strom obídeme :) Späť na hlavné námestie sa vraciame okolo potoka Murciélagos. Sú na ňom krásne vodopády a jeden z nich aj fotím. Napriek tomu, že mám ruky natreté repelentom, jedno krpaté moskyto ma poštípe cez tričko. Tak len dúfam, že to nebola moja osudová fotka :) Vystúpili sme opäť veľmi strmými schodmi a pod Chrámom nápisov si sadáme do tieňa stromu, oddychujeme a obdivujeme všetku tú okolitú nádheru. Nikam sa neponáhľame, máme pár hodín čas. Veľký strom nám poskytuje blahodarný chládok, pretože slnko je už vysoko a neúprosne páli. Je fajn, že sa nikam neponáhľame - môžeme si všetku tú nádheru plne vychutnať.



Sme tu asi do druhej, vraciame sa ku hlavnému vchodu a pozeráme si obchodíky so suvenírmi. Kupujeme aj jedno tričko za 50 $. Na rozdiel od Egypta sú obchodníci doslova apatickí. Človek si môže pokojne pozerať tovar a nikto ho neotravuje. Aj ceny sú tu väčšinou pevné. Na náš pokus nadhodiť nižšiu cenu vôbec nereagovali. Zastavíme collectivo, chvíľu počkáme kým sa naplní a ideme späť do Palenque. Pobeháme trochu po centre tohto mestečka, pozerať tu však nie je čo, celé to mesto žije len asi vďaka turistom, ktorí chodia na ruiny. Zastavíme sa v jednej reštaurácii - dáme si kuracie tacos a syrovú pizzu. Bolo to veľmi dobré. Do odchodu nočného autobusu do Méridy máme ešte pár hodín čas. Strávili sme hodinku na internete za 10 $. Ani sa nám odtiaľ nechcelo odísť, lebo tam bola veľmi príjemná klimatizácia. Keď sme vyšli von, opäť nás privalilo teplo a vlhko. Potom už sedíme v maličkej autobusovej stanici ADO a striehneme na každého komára - hore na strope sa okolo lampy hmýri nespočetné množstvo hmyzu. Konečne je deväť hodín večer a môžeme nastúpiť do autobusu. Pri vchode dáva šofér každému kartičku s oznamom, aby si dával pozor na svoje veci a od nikoho neprijímal nič na pitie (veď aj LP varovalo pred týmto autobusom). Osadenstvo autobusu však vyzerá byť v pohode, väčšina sú cudzinci a tak celá cesta ubehla veľmi príjemne. V niektorých cestopisoch od nočných autobusov odhovárajú, v iných ich odporúčajú. Avšak pri obrovských mexických vzdialenostiach človek aj tak nemá na výber - stráviť celý deň v autobuse by bola veľká škoda. My sme išli nočnými autobusmi dvakrát a vždy to bolo úplne v pohode.