Časť II. Puebla - Oaxaca - Monte Albán (5.3. - 7.3.2001)

Druhý deň ráno 5.3. vstávame veľmi skoro, už o pol šiestej. Chceme sa do metra dostať ešte pred rannou špičkou, pretože oficiálne do metra s veľkými batohmi nepúšťajú. O 6:30 sme v metre, vagóny sú o poznanie plnšie ako cez víkend, ale stále je to v poriadku. Vystupujeme na stanici San Lazáro a podchodom ideme na TAPO - autobusovú stanicu pre autobusy smerujúce na východ. Po ceste narazíme na internet, tak to tu hneď za 7,50 $ / 15 min. využijeme. Posielame nejaké maily a SMS-ky, dúfame, že dojdú. Na TAPO kupujeme prvú triedu do Puebly za 66 $ spoločnosti ADO (Autobuses de Oriente). Batožinu nám uschovávajú v batožinovom priestore a dostávame batožinový lístok. Vyzerá to byť fajn, o 7:20 vyrážame z Mexico City. Takmer celý čas počas cesty do Puebly je krásny výhľad na zasneženú sopku Popocatepetl.

PUEBLA (1,2 mil. obyvateľov, 2.162 m.n.m.)

Asi o hodinku aj pol sme v Pueble, vystupujeme na autobusovej stanici CAPU a hneď kupujeme lístok na druhý deň do Oaxacy (1. trieda ADO, 174 $). Podľa rád v LP chytáme collectivo No. 40 (3 $ na osobu) a odvážame sa do centra. Vystupujeme asi dva bloky od centrálneho námestia Zócalo, orientácia podľa mapky v LP je ľahká. Ideme do prvého hotela podľa LP - Avenida a hneď tam aj zostávame. Je to pekný hotelík - väčšina izieb má výhľad do vnútorného dvora hotela, ktorý je prestrešený sklenenou strechou - je tu príjemne. Berieme dvojku opäť bez sprchy (70 $), so sprchou by to bolo za 100 $. V tomto hoteli si bolo možné na chodbe načapovať aj pitnú vodu. Vydávame sa do ulíc, najprv ideme na Zócalo. Pozrieme si katedrálu a vedľajšie námestie s fontánkou. Je veľmi pekné, kľudné - ako celé mesto. Je tu okolo 70 starých kostolíkov a veľa pekných budov ešte z koloniálnych čias. Veď aj centrum Puebly bolo UNESCO-m zaradené medzi svetové kultúrne dedičstvo. Zisťujem, či sa dá dostať na vežu katedrály, ale výhľad nebude žiaden - zemetrasenie v roku 1999 vraj poškodilo väčšinu kostolov. Ďalej ideme po pešej ulici 5 de Mayo až ku kostolu Templo de Santo Domingo. Je to starý španielsky kostol s nádhernou zlatou výzdobou z indiánskeho zlata v bočnej kaplnke. Zájdeme až k trhu 5 de Mayo - až tu sa nám konečne podarí objaviť normálny trh so zeleninou a ovocím. Hneď kupujeme 4 mangá. Mňam. Po ulici 8 Oriente ideme smerom k Templo de San Francisco - ani tu však nie sme uspešní a na vežu s výhľadom na bájnu sopku Popocatepetl sa nám nepodarí dostať. Po pekných pueblanskych uličkách sa vraciame na Zócalo a do hotela. Zbaštíme mangá a rozhodneme sa, že zájdeme do Choluly.



Cholula
V tomto malom mestečku 10 km od Puebly sa nachádza najrozľahlejšia pyramída na svete - pyramída Tepanapa alebo tiež Veľká pyramída. Je však celá zarastená a na jej vrchu je žltý španielsky kostolík. Ale ideme tam hlavne preto, lebo by mal byť odtiaľ pekný výhľad na zasnežený končiar neďalekej sopky. Z jedného maličkého autobusového nástupišťa sa tam za tridsať minút dostaneme. Ani tu sme však šťastie nemali. Sopka je celá zahalená v popoludňajšom opare a tak vidíme len jej slabé obrysy. Škoda. Pyramída vyzerá ako obyčajný kopec s kostolom na vrchu. To, že je to aztécka pyramída, pripomína iba jej malá zreštaurovaná časť. Pod pyramídou sa nachádza komplex chodieb - vo vnútri sme však neboli. Viac tu nie je čo pozerať, takže neďaleko pyramídy zastavujeme autobus a nechávame sa odviesť späť do centra Puebly.

Konečná je našťastie na tom istom stanovišti, odkiaľ sme vyrazili. Na križovatke ulíc 13 Norte a 6 Poniente - tak ako to bolo uvedené v LP. Ideme späť peši na Zócalo a večeriame opäť v McDonalde. Istota je istota - naša cesta je len na začiatku a žalúdočné problémy by nám veľmi nepomohli. Keďže stále beriem antibiotiká, nemôžem sa preventívne liečiť vodkou. Miestne špeciality vyskúšame až neskôr.

6.3. vstávame opäť zavčasu, ešte raz skočíme na neďalekú katedrálu. Na vežu sa však opäť nedostaneme. Pobalíme sa a na ulici 9 Sur/9 Norte zastavujeme collectivo s nápisom CAPU. Cena je pevná, takže platíme opäť 3 $. Obídeme skoro celé mesto, ale nakoniec sme predsa len na mieste. Do odchodu autobusu máme chvíľu čas, prejde to však rýchlo a presne o 10:45 vyrážame autobusom (1. trieda, spoločnosť ADO) do Oaxacy. Krajina popri ceste je celkom zaujímavá. Je to suchá krajina porastená kaktusovými lesmi. Na severe obchádzame nejakú zasneženú sopku. Neskôr prechádzame aj menšími serpentínami cez hory ponad vysoké priepasti a pomaly klesáme do Oaxacy (číta sa to "oasaka" :).

OAXACA (400 tisíc obyvateľov, 1550 m.n.m.)

O 15:30 sme v Oaxace. Prvý dojem, je tu ďaleko teplejšie. Predsa sme už o pekných pár sto metrov nižšie ako v Mexico City alebo v Pueble. Kupujeme si na zajtra lístok na nočný autobus do Villahermosy, snáď to šťastne prežijeme (1. trieda ADO, 290 $). Vychádzame zo stanice, prejdeme na druhú stranu cesty a zastavujeme mestský autobus idúci do centra na ulicu Tinoco y Palacios. Mestské autobusy stoja v Oaxace 2,50 $. Podľa mapy našťastie vieme kde vystúpiť. Sme blízko hlavnej katedrály a hlavného námestia. Volá sa, ako ináč - Zócalo. Podľa LP ideme k hotelu Aurora, je trochu drahší ako po minulé dni, ale vo vnútri vyzerá perfektne. Je to za 180 $, ale je tu veľmi čisto - sprcha a dobré WC-ko a takisto izba je pekne zariadená. Nasledujúcu noc strávime v autobuse, tak si dnes doprajeme trochu pohodlia :) Nechávame tu batožinu a ideme do centra. Je veľmi podobné ako Puebla - tiché a útulné so starými kostolmi a budovami zo španielskych čias. Na námestí pri katedrále predávajú miestni indiáni svoje výtvory - farbné pletené košíky, sošky, šatky, rôzne hračky, ozdoby a talizmany. Na trhu, ktorý je len jeden blok od nášho hotela si kupujeme obrovský ananás za 15 $. Snažíme sa zistiť, ako sa zajtra dostaneme na Monte Albán. Žiadne collectivo nenájdeme (aj keď v jednom cestopise vraj takým cestovali). Ale aj podľa LP treba využiť nejakú miestnu cestovku. Je ich tu veľa, ceny sú od 120 $ do 40 $. Takže za 40 $ na osobu si na zajtra v jednom hoteli na ulici Mina rezervujeme autobus tam a späť.

Peknými uličkami ideme až ku kostolu Templo de Santo Domingo postavenému v roku 1570, je tu všade naokolo plno umeleckých obchodíkov s peknými vecami. Ponúkajú rôzne drevené sošky zvierat tých najnemožnejších farieb (napr. žlto-červené slony, ružovo-zelené pavúky,...) a typické mexické kostričky, rôzne druhy kobercov a šatiek, hamaky, a pod. Zajtra sa tu ešte trochu potúlame. Cestou na hotel zastavujeme v jednom z mnohých internet cafe a podávame o sebe správy domov (25 min. za 8 $). V tomto pol miliónovom "mestečku" sme nenašli žiaden fast food.

Ráno 7.3. si dávame tropické raňajky: mango + ananás. Nechávame si batohy v úschove v hoteli, ks za 10 $. Do 10:00 máme chvíľu času, tak trochu pobeháme po meste a kúpime dve pohľadnice. Krátko po 10:00 odchádzame piati jeepom na Monte Albán, o 10:30 sme na mieste.

MONTE ALBÁN

Na prehliadku areálu máme dve hodinky. Najprv som si myslel, že to nebude stačiť, bolo to však akurát dosť. Monte Albán totiž nie je veľmi rozľahlý. Mesto stojí na umelo zarovnanom vrchole kopca, 400 metrov nad údolím a len pár kilometrov na západ od Oaxacy. Je odtiaľto aj dobrý výhľad na Oaxacu, škoda však, že je pod mrakom. Vegetácia naokolo je veľmi vyschnutá, veď sa práve končí obdobie sucha. Názov Monte Albán znamená v preklade Biely vrch - vždy na jar sú okolité stromy zakvitnuté bielymi kvetmi. Monte Albán je staroveké hlavné mesto Zapotékov, jeho najstaršie stavby siahajú do obdobia okolo 500 rokov pr.n.l.



Kupujeme si každý lístok za klasickú cenu - 30 $ a ideme dnu. Hneď si všímame oznam, že najkrajšia hrobka Nr. 104 je uzatvorená kvôli rekonštrukcii. Monte Albán tvorí vlastne centrálne námestie Gran Plaza, ktoré je obkolesené zo všetkých strán stavbami a pyramídami. Je tu zakázané používať statív, my to však napriek tomu skúšame (veď chceme mať predsa aj nejaké spoločné fotky). Všimol si to nejaký zriadenec a začne sa oháňať pokutou - hovoril niečo o 1000 $ :) Argumentuje tým, že profesionálne fotografovanie je zakázané. Neviem prečo si ľudia myslia, že samotný statív urobí profesionálne fotky - asi v živote nefotili. Našťastie mu k štastiu postačuje fakt, že statív zbalím a už ho nepoužijem. Nezabudol o tom povedať ďalším zriadencom, takže nás všetci starostlivo pozorujú.



Dve hodinky rýchlo prejdú, chvíľu si ešte posedíme na vrchole južnej pyramídy a potom už ideme späť do Oaxacy. Ešte k doprave na Monte Albán : hore pri ruinách sme žiadne "collectivos" nevideli. Dá sa s nimi pravdepodobne zaviesť len na okraj mesta, z ktorého je cesta na Monte Albán stále dosť dlhá, ale hlavne strmá.

V meste sme stretávali dosť turistov - Európanov. Kupujeme si na trhu banány do večerného autobusu a hľadáme niečo pod zub. Keďže fast food sme tu nenašli, musíme využiť niečo miestne. Nakoniec si dávame kurča v žemli s hranolkami, dve porcie za 60 $. Bolo to dobré, tak dúfame, že žalúdky nepovedia nie. Vonku je príšerne teplo, tak sa na takú hodinku a pol skrývame do katedrály. Keď o štvrtej vyjdeme von, slnko je už skryté za oblakmi a hneď sa dýcha príjemnejšie. Meníme v banke nejaké doláre a posielame domov pohľadnice (5,30 $ za kus). Ideme si po batohy a na ulici Crespo (4 bloky od Zócala) zastavujeme bus idúci na autobusovú stanicu ADO. Sme na stanici asi dve hodinky pred odchodom autobusu, trochu sa tu upravujeme a prebalíme batohy. Pred siedmou sedíme v autobuse - cesta by mala trvať 13 až 14 hodín. Zisťujem ešte ktorou trasou pôjde autobus, je to našťastie tá lepšia alternatíva. Pôjdeme na sever a potom pozdĺž pobrežia, vyhneme sa tak našťastie centrálnej časti štátu Chiapas, ktorá sa nepovažuje za moc bezpečnú.