LUXOR Ráno 22.11. sa zobúdzame okolo siedmej a ospalo pozorujeme okolitú krajinu plnú paliem. V Luxore plánujeme stráviť dva dni, jeden deň by sme chceli venovať východnému brehu Nílu (Luxor, Karnak), ten druhý zase západnému (chrámy v Dajr al-Bahrí, Údolie kráľov a Údolie kráľovien). Máme vytipovaný hotel Oasis, malo by to tam stáť 7 libier na osobu a noc, tak uvidíme. O 7:30 sme konečne v Luxore a vystupujeme z vlaku. Hneď sa pri nás zjavia zo štyria hotelový dealeri, na vizitke jedného z nich vidíme hotel Oasis. Po zistení ceny 6 libier neváhame a necháme sa ním (volá sa Tito) odviesť k hotelu. Ukazuje nám izbu, sú tam dve postele, jedna skriňa, stropný ventilátor a kúpelka so sprchou a teplou vodou. Viac nám netreba a tak tu strávime dve noci. Na "recepcii" hotela, ak sa to dá tak nazvať, nás ponúka niečím, čo pomenoval čajom a ešte dákou sladkou plackou. Zo slušnosti to zjeme a na izbe to hneď zapíjame vodkou. Ponúka nám hneď výlet do západných Théb a dvoch údolí na druhej strane Nílu. Za 85 libier nám ponúka klimatizovaný mikrobus, domáceho sprievodcu, "no hurry" výlet (t.j. vraj budeme mať čas pozrieť si aj to čo chceme, nie len to, čo nám ukáže sprievodca :) a ešte vstupenky na tri miesta. Keď si zrátame, čo by nás to stálo, keby sme išli sami (len za vstupenky by sme dali okolo 50 libier + sú tam značné vzdialenosti, takže by sme viackrát potrebovali taxík), rozhodujeme sa, že to vezmeme. Skúšame však nižšiu cenu, tvári sa, že sa mu naša myšlienka moc nepozdáva :) ale on predať chce. A my chceme kúpiť. Takže keď padne cena 75 libier, sme dohodnutí. Myslím, že cena je to dobrá, na druhý deň pred odchodom si ma zavolal sprievodca a potajomky mi povedal, aby som našim spolucestujúcim z Japonska a Veľkej Británie nehovoril, koľko sme platili. Vraj platili oveľa viac. Sprievodca aj tak určite neškodoval, zarobil si to na inom. Ešte počas zjednávania si Tito prezeral nášho knižného sprievodcu Egyptom. Snaží sa ma presvedčiť, že chlapík na prednej strane je jeho brat. Určite mu verím :) Ešte k zjednávaniu cien. Cenu ponúknite podľa toho, ako si vy subjektívne ceníte to, čo chcete kúpiť. Výsledná cena je často aj 5x nižšia, ako cena, ktorú vám obchodník ponúkol. Takže sa netreba báť navrhnúť nižšiu sumu, obchodník predať chce, takže vás len tak ľahko bez nákupu nepustí :) Časom sme si na zjednávanie zvykli a ku koncu ma to už celkom bavilo. Hlavné je, aby ste vy boli spokojný s cenou, netreba to hnať zbytočne do extrému. Dnešný Luxor je malé mestečko s asi 40 tisíc obyvateľmi, ktoré sa pod vtedajším názvom Théby stalo okolo roku 2037 pred n. l. hlavným mestom egyptskej ríše. Najväčší rozkvet dosiahlo počas 18. dynastie o päťsto rokov neskôr. Keď sa o dvesto rokov presťahoval faraón Amenhotep IV. na sever, (do dejín vstúpil pod menom Achnaton tým, že zavrhol egyptské božstvá a vyznával jediného boha Atona - po jeho zavraždení sa však všetko vrátilo do starých koľají) Théby sa už nikdy nestali hlavným mestom krajiny. Ostali však náboženským centrom krajiny. Zhadzujeme batohy v hoteli, kupujeme si Baraku - vodu v umelohmotnej fľaši za dve libry a ideme k Luxorskému chrámu. Je hneď na konci našej ulice, asi 10 minút peši od hotela Oasis. Chrám v Luxore Vstupné je 20 libier za osobu, rovnako aj za statív. Tak pri vchode sľubujem, že ho nebudem používať. Zdieračstvom je však poplatok za používanie videokamery, na väčšine pamiatok za to chceli 100 libier, čo je asi 1400 korún. Tak si myslím, že sa ju do Egypta neoplatí brať. Ešte že sme žiadnu so sebou nemali :) Chrám v Luxore, ktorý sa nachádza priamo v strede terajšieho Luxoru, patrí medzi najlepšie zachované egyptské chrámy. Je zasvetený trojici thébskych bohov - Amónovi, Mut a Chonsovi. K týmto bohom sa však vzťahuje len zadná časť chrámu, konečnú a asi aj najznámejšiu podobu dal chrámu o niečo neskôr Ramses II., ktorý vybudoval mohutný pylón vysoký 24 metrov. Pred pylónom vztýčil svojich šesť kolosálnych sôch vysokých 15,6 m, z ktorých sa dodnes zachovali dve. K tejto najznámejšej podobe chrámu ešte neodmysliteľne patrí 25 metrov vysoký obelisk z ružovej žuly. Jeho dvojník, ktorý bol na druhej strane vstupnej brány, je dnes v Paríži. Neďaleko obelisku končí aj alej sfíng, bola to trojkilometrová cesta lemovaná stovkami sfíng, ktorá spájala luxorský chrám s chrámom boha Amóna v Karnaku. Dnes z nej ostali len zvyšky. Pôvodne mali tieto sfingy baranie hlavy rovnako ako v Karnaku, pri rekonštrukciách za vlády Nechetnebefa I. dostali sfingy podobu s královskou hlavou. Chrám sa nám veľmi páčil, najúchvatnejší bol asi pohľad od aleje sfíng smerom na prvý pylón, dve sochy Ramsesa II. a azda najznámejší egyptský obelisk. Úžasné boli aj reliéfy na stenách a prechádzka pomedzi mohutné, takmer 16 metrov vysoké stĺpy v podobe papyrusa v chráme Amenhotepa III. Turistov tu bolo plno, prevažne Nemci a Japonci - asi ako všade na svete. Strávili sme tu príjemné dve dopoludňajšie hodinky, poobede sme plánovali ísť do Karnaku. Vychádzame z luxorského chrámu a hľadáme nejaký taxík do Karnaku. Osloví nás jeden chlapík s drožkou, už ani neviem koľko chcel, tuším pätnásť na osobu. Postupne sme sa cez pätnásť za oboch dopracovali tuším až na šesť libier, to už nám pripadalo celkom prijateľné, tak sme to zobrali. Tváril sa síce namrzene, ale to tiež bola možno len súčasť divadla. Takže vysadáme do drožky a o chvíľu sa napájame na cestu, ktorá nás vedie okolo Nílu až do Karnaku. Prechádzame okolo luxorského múzea, sú v ňom sochy, ktoré našli pri odkrývaní chrámu v Luxore. Keď prechádzame okolo školy, všimne si nás jedno malé dievčatko a ukazuje rukou, že chce písať, ale nemá čím. Rozbehne sa za nami a je veľmi vytrvalé. Možno po takých dvesto metrov nám jej príde ľúto a dostáva zaslúženú odmenu. To chce hneď využiť okoloidúci chalan ale nedostane nič. Bez dlhého behu pero nebude :) Ako sa postupne blížime ku Karnaku, snaží sa nás drožkár presvedčiť, že na nás pred vchodom počká a zoberie na koni aj naspäť. Nemáme záujem, chceme ísť späť pešo popri Níle. Chrám v Karnaku Platíme za vstupné opäť 20 libier. Pri vchode do chrámu sa im nepozdáva môj zelený maskáčový obal na statív, pýtajú sa ma, či tam mám nejaké "guns alebo bombs". Našťastie však s úsmevom. Ale aj tak ma so statívom dnu nepustia a musím ho nechať pri vchode u strážcu. Tak dúfam, že ho ešte nikedy uvidím. Prechádzame cez alej sfíng, ktoré majú tentokrát baranie hlavy a sme vo vnútri. Slnko pečie poriadne, obloha je bez obláčika a tých tridsať stupňov tu môže byť. mapka chrámu v Karnaku a ešte niečo viac Chrám Amón-Réa v Karnaku sa postupne stal náboženským centrom celého Egypta a bol ním až do zničenia mesta Asírčanmi v 7. storočí pred. n.l. Patrí medzi rozlohou najrozsiahlejšie chrámy na svete, ak nie je vôbec najrozsiahlejší. Počas dvetisíc rokov od Strednej ríše až po panovanie Ptolemaiovcov tu nechávali všetci veľkí faraóni budovať chrámy, kaplnky a pamätníky, robili rekonštrukčné práce, rôzne prestavby a prístavby a rúcali diela svojich predchodcov a stavali nové pod svojím menom. Historické základy chrámu boha Amóna boli v tých miestach, kde je dnes prázdne nádvorie Strednej ríše. Všetky egyptské chrámy boli stavané spôsobom zvnútra von, t.j. od najsvätejšej svätyne, ktorá sa nachádzala v srdci celého komplexu a je najstaršia až po vonkajšie nádvoria a brány, ktoré sú dielom neskorších vládcov. Hlavný chrám, ktorý bol vybudovaný rovnobežne s dráhou slnka v smere východ - západ, tvorí 1. až 6. pylón a naň nadväzujúce nádvorie strednej ríše a slávnostný chrám Thutmósa III. Kolmo na 3. pylón sa vybudovala aj severo - južná časť, ktorá je tvorená 7. až 10. pylónom. Poslednou a najnovšou stavbou je 1. pylón, cez ktorý sa vchádza do celého komplexu, a ktorý postavil počas svojho panovania v rokoch 380 - 362 pr. n. l. faraón Nechetnebef I. Architektonickým zázrakom celého chrámu je veľká stĺpová sieň, kde sa týči 134 stĺpov v podobe papyrusových zväzkov, prostredné a najvyššie z nich sú vysoké 24 metrov ! A pomedzi ne chodíme my maličkí človiečikovia a nestačíme všetko okolo obdivovať. Tieto obrovské stĺpy je problém zmestiť aj do objektívu fotoaparátu. A na častiach stĺpov a strechy, ktoré neboli až tak moc vystavené nepriazni počasia bolo aj po tých tisíckach rokov vidieť pôvodné kresby. Príjemné bolo aj posedenie pri posvätnom jazere, v blízkosti ktorého sa nachádza aj monumentálny skarabeus Amenhotepa III. a hrot zhodeného obelisku kráľovnej Hatšepsut. Hovorí sa, že kto urobí okruh okolo tohto skarabea a niečo si zaželá, splní sa mu to. Točilo sa však okolo neho niekoľko mladých egypťanov a nezdalo sa, že ich to prestane čoskoro baviť. A tak sme prišli o jedno splnené želanie :) V porovnaní s luxorským chrámom sa nám ten v Karnaku zdal byť viac zničený časom, ale napriek tomu jeho návštevu nemožno vynechať. A tá stĺpová sieň bola úžasná. Pomaly sa poberáme k východu, stávam sa opäť šťastným majiteľom svojhu statívu a popri Níle ideme peši späť do Luxoru. Cestou nás oslovuje značný počet taxikárov, drožkárov a majiteľov fellúk (tak sa nazývajú miestne malé plachetnice), nedávame im však šancu. A naštastie väčšina dá po prvom odmietnutí aj pokoj. Keď prichádzame do Luxoru, začína sa stmievať a stávame sa svedkami nádherného a neopakovateľného západu slnka za palmami na druhom brehu Nílu. Jedným slovom: nádhera. Cestou do hotela sa zastavujeme v McDonalde, ktorý sa nachádza takmer oproti východu z luxorského chrámu a dávame si európsku, či skôr americkú večeru. Po večeri oddychujeme v našej izbe v hoteli, máme toho všetkého dnešný deň dosť. Ale túžba urobiť pár nočných fotiek nasvieteného luxorského chrámu nakoniec prekoná moju lenivosť a tak sa vydávame späť do mesta. Osvetlenie pylónu s obeliskom ma však trochu sklamalo, nemuseli toľko šetriť svetlom. Ešte že so stĺpovou kolonádou to bolu trochu lepšie. Tak rozkladám statív a dúfam, že ma nikto neobviní z toho, že chystáme nejaký teroristický útok :) A nakoniec som mal predsa len šťastie, možno dve minútky po tom, čo urobím nejaké fotky, sa celý chrám ponára do tmy a ostane tak až do rána. Ešte skočíme na "autobusovú stanicu", ktorá je hneď za chrámom blízko McDonaldu. Je to vlastne len taká malá búdka, vyzerá niečo ako predajňa hot-dogov, takže keď sme ju hladali, prešli sme pár krát len tak pomimo. O dva dni ráno chceme ísť až do Asuánu, to by nebol problém, ale chceme sa cestou zastaviť buď v chráme v Edfu alebo v Kom-Ombo a potom pokračovať ďalej. Dozvedáme sa, že ráno o 7:15 chodí bus do Asuánu a stojí aj v Edfu. Lístky sa ale kupujú len v autobuse, takže uvidíme. Obídeme s takouto požiadavkou aj pár cestovných kancelárii. Nejaké zájazdy vo väčšom však nikde nerobia, všade nám ponúkajú len taxík na celý deň asi za 200 libier, čo je pomerne dosť :) Tak nám ostáva ten autobus ... veď prečo nie. Druhý deň 23.11. vstávame skoro ráno, na programe sú Západné Théby. Náš minibus prichádza načas, cestou k luxorskému mostu cez Níl, ktorý sa nachádza na okraji mesta, zbierame v iných hoteloch ďalších účastníkov. Nakoniec nás je asi tak 25. Prechádzame okolo Memnósových kolosov - tie navštívime až pri ceste späť a zastavujeme pri budove neďaleko nich, kde sa kupujú lístky do všetkých pamiatok, ktoré sa nachádzajú na tomto brehu Nílu. Sprievodca (Mr. Sunshine :) ich kupuje za nás - za 12 libier do Dajr al-Bahrí, za 20 libier do Údolia kráľov a za 12 libier do Údolia kráľovien. Našou prvou zastávkou je nanovo postavený chrám kráľovnej Hatšepsut v Dajr al-Bahrí. Vedľa chrámu kráľovnej Hatšepsut sa nachádzajú ďalšie dva chrámy, chrám Mentuhotepa II. a Thutmósa III., tie sú však v rozvalinách. Chrámy v Dajr al-Bahrí (chrám kráľovnej Hatšepsut) Scenériu poschodového chrámu kráľovnej Hatšepsut opretého o vysušené okolité hory pozná asi každý, čo niekedy videl nejaký cestopis o Egypte. Tento chrám vyzerá na prvý pohľad veľmi zachovalo, veď aj bol v nedávnej minulosti úplne zrekonštruovaný. Tento chrám je svojím tvarom ojedinelý v celom Egypte. Tvoria ho tri plošiny so stĺporadiami a obrovské schodište, ktoré vedie smerom nahor do najsvätejšej svätyne, ktorá je vytesaná v skalnom masíve. Na strednom poschodí sa nachádzajú dve kaplnky - svätyňa bohyne Hathory, ktorá je na reliéfoch zobrazovaná v kravskej podobe a kaplnka boha Anupa (po grécky Anubis), ktorý bol zobrazovaný v podobe šakala. Na stenách stredného poschodia sa nachádzajú pôvodné farebné maľby, niektoré z nich sme aj zvečnili na fotkách. Na najvyššie poschodie sme sa však bohužial nedostali, je uzatvorené kvôli rekonštrukcii. Strávili sme tam necelú hodinku, vzhľadom na neveľkú rozlohu chrámu to úplne stačilo. Nasadáme do mikrobusu, vchádzame do úzkeho údolia obklopeného vyschnutými, ale napriek tomu nádhernými vrchmi a po pár kilometroch zastavujeme pred vchodom do kráľovských hrobiek. Údolie kráľov V Údolí kráľov sa nachádza niekoľko desiatok hrobiek, z toho 25 kráľovských. Otvorených je vždy len pár hrobiek, ostatné su buď zatvorené alebo sú v rekonštrukcii. Lístok do Údolia kráľov oprávňuje na vstup do troch hrobiek. Výnimkou je hrobka kráľa Tutanchamóna, do nej sa kupuje lístok zvlášť. Nepamätám si presne čo stál, tuším okolo 40 libier. My sme v nej neboli a myslím si, že to je aj zbytočné, je v nej len drevený sarkofág s múmiou, všetky ostatné zlaté predmety boli prevezené do múzea v Káhire. Keď sa stal Luxor (vtedy Théby) na začiatku vlády 18. dynastie hlavným mestom zjednoteného Egypta, faraóni náhle prestali so stavbou obrovských pyramíd (skutočný dôvod nie je známy - najčastejšie sa uvádza možnosť ich ľahkej ochrany pred vykrádačmi hrobov) a začali kopať hlboké hroby v skrytom údolí na západnom brehu. Až keď bol v roku 1922 objavený hrob Tutanchámona, ktorý ako jediný ostal uchránený pred zlodejmi, mohlo si ľudstvo urobiť predstavu o obrovskom bohatstve kráľovských hrobov. A to bol ešte Tutanchamón úplne bezvýznamný panovník - a aj preto sa na jeho hrob zabudlo. Pri vchode do Údolia kráľov si kupujem ešte tri lístky na fotenie v hrobkách, každý za 5 libier. Svetelné podmienky boli vo vnútri mizerné, blesk ani statív sa nedal použiť, ale s výsledkom som celkom spokojný, dosť však závisí na kvalite foťáku. Ale ináč možno úplne stačí kúpiť si lístok na fotenie len do jednej z hrobiek. Hneď za vchodom bolo pristavených pár turistických vláčikov, sprievodca nám vysvetloval, že hroby sú od vchodu ďaleko, asi tak kilometer a že vláčik stojí len libru. Tuším ho však z našej skupiny nikto nepočúval a urobili sme dobre, samotné údolie s hrobmi bolo za najbližšou zákrutou :) My sme navštívili hrobky kráľov Ramsesa IV., Ramsesa VI. a Amenhotepa II. Prvé dve boli podobného štýlu - vznikli reltívne krátko po sebe (Ramses IV. a Ramses VI. boli v poradí tretí a piaty kráľ 20. dynastie) - dlhá rovná chodba klesajúca nadol do vnútra kopca, na konci sa nachádzala pohrebná komora so sarkofágom a pár malých postranných miestností pre posmrtné dary. A samozrejme nádherné maľby a množstvo hieroglyfov po stenách a maľby nočnej oblohy na strope chodieb. Hrobka Ramsesa VI. sa dokonca pokladá za jednu z najkrajších v tomto údolí. Tretia hrobka v poradí, hrobka Amenhotepa II. (18. dynastia) bola úplne odlišná, tak trochu v štýle Indiana Jonesa :) Z vchodu viedla chodba bez výzdoby smerom nadol a po pár metroch bola pod nami hlboká jama a v nej boli zvyšky kostier hľadačov pokladov. Ale vážne :) teraz je tu drevený mostík a na dne jamy bol len kamenný odpad. Chodba viedla do štvorcovej neopracovanej miestnosti, ktorá mala vykrádačov hrobov presvedčiť o tom, že sa tu nenachádza kráľovský hrob. A asi sa to aj podarilo. V jednom rohu sme potom prešli cez už dnes odtajnený prechod do pohrebnej komory, v strede ktorej sa nachádzal ružový sarkofág. Steny a stĺpy boli pomaľované úplne odlišným druhom jednoduchších hieroglyfov a malieb. V skrytých postranných komorách tejto hrobky bolo objavených 11 múmii faraónov, ktoré tu nechali preniesť počas 21. dynastie, aby ich ochránili pred vykrádačmi hrobov. Všetky tieto múmie sú dnes v káhirskom múzeu. Tento deň bolo dosť (strašne :) horúco, možno takých 35 stupňov, v hrobkách to bolo ešte horšie. Radšej sme si ani nepredstavovali, ako to tu je cez leto, keď je vonku aj 45 stupňov. Sprievodca bol ok, vedomostí mal veľmi veľa, len tá jeho angličtina bola trochu poslabšia. Počas krátkeho oddychu sme mu na papier napísali naše mená, kto mal záujem, mohol si kúpiť kovový prívesok za 20 libier so svojím menom v hieroglyfoch. My sme to nevyužili, ale vyzeralo to celkom dobre. Cestou do Údolia kráľovien sme sa zastavili v "alabastrovej továrni", kde vyrábajú sošky všetkých možných tvarov a veľkostí. Keďže sa nám nejaké sošky páčili, radi sme to využili. Kúpili sme dve, jednu za dvacku (pôvodná cena 35), druhú sme zjednali tuším zo 140 na 55 libier. Možno je to veľa, možno by sme ju inde kúpili lacnejšie, nám sa však páčila a páči dodnes. A to je pre nás hlavné :) Údolie kráľovien Údolie kráľovien sa nachádza v najjužnejšej časti thébskeho pohoria a nachádza sa tu osemdesiat hrobov kráľovien, princov a princezien Novej ríše. Sú menších rozmerov ako tie kráľovské a veľakrát aj bez výzdoby. V Údolí kráľovien sme navštívili dve hrobky. Prvou bola hrobka kráľovnej Titi, manželky jednej z Ramsesov, nevie sa však ktorého z jedenástich s týmto menom. Druhou bola hrobka Amón-her-chepešewa, syna Ramsesa III. s veľmi dobre zachovanými farebnými sádrovými reliéfmi. Zvláštnosťou je, že sa tu nachádza aj mumifikované embryo jeho nenarodeného brata. Veľmi zvláštny pohľad... Asi najznámejšou hrobkou v Údolí kráľovien je hrobka kráľovnej Nefertari, manželky najslávnejšieho egyptského faraóna Ramsesa II., ktorej nákladná rekonštrukcia bola nedávno dokončená. Lístok do nej preto stojí 100 libier a vpustia tam denne len 150 ľudí. Každý môže byť vo vnútri len 10 minút, hrobka je tak otvorená len dopoludnia, aby sa do nej dostalo čo najmenej škodlivého tepla. Preto ak ju chce niekto navštíviť, musí si privstať. Aj keď lístky v centrálnej pokladnici predávajú až od ôsmej, na vstupenky do tejto hrobky sa vraj stojí už od šiestej ráno. Memnósové kolosy Tak a sme už na ceste späť, na desať minút ešte zastavujeme pred Memnósovými kolosmi. Sú to dve obrovské osemnásť metrov vysoké sediace postavy Amenhotepa III. Tieto sochy takto pomenovali starí Rimania a Gréci podľa krála Memnóna, ktorý pred Trójou zabil Achilla. A toto pomenovanie im ostalo dodnes. Tieto sochy kedysi strážili vstupnú bránu do zádušného chrámu Amenhotepa III., z ktorého sa už nezachovalo takmer nič. Pri dávnom zemetrasení tieto sochy popraskali a keď cez nie previeval vietor, zdalo sa, akoby spievali. Avšak po tom, čo boli kedysi reštaurované, zmĺkli navždy. Našou úplne poslednou zastávkou je "papyrusové múzeum" na ceste do Luxoru. Opäť sú to podobne ako v alabastrovej továrni nejakí parťáci nášho sprievodcu. Najprv nám ukázali, ako sa taký papyrus vyrába, ináč celkom zaujímavé. Takisto sa dozvedáme, ako sa dá rozoznať pravý papyrus od nepravého. Po pokrčení by sa mal dať pravý papyrus bez problémov vystrieť do pôvodnej podoby a takisto keď sa prejde navlhčeným prstom po farbe, mal by na ňom ostať kúsok rozotretej farby (lebo že to ručná práca). Neviem, lebo rovnako to fungovalo aj pri lacných a strojom zdobených papyrusov na trhu ... Potom nám v galérii ponúknu všetkým študentskú zľavu 50 %. Ako sme neskôr zistili, v samotnom Luxore boli papyrusy podobnej kvality (ručná práca) o kúsok lacnejšie ako tie so "študentskou zľavou". Vybrali sme si papyrus, na ktorom je zobrazený faraón Achnaton, veľkosť A4 za 80 libier. Dnes nám visí zasklený na stene našej izby a peniaze zaň vôbec neľutujeme. Sprievodca nám dal zľavu za výlet, na zastávkach v alabastrovej továrni a papyrusovom múzeu si to pravdepodobne zarobil späť. Ale tým sa domáci živia a my na tento výlet do Západných Théb spomíname len v dobrom :) Kedže sme poriadne vyhladnutí, opäť využijeme služby McDonaldu. Na trhu za luxorským chrámom nakupujeme ešte nejaké darčeky domov - ručne, v našej prítomnosti maľované záložky do kních s našimi menami v hieroglyfoch, pôvodne chcel za štyri 32 libier, nakoniec nám to urobil za 22. Kúpili sme aj tri "strojové" papyrusy, tam sme z ceny 15 za kus zišli až na 4 libry. Dalo by sa možno aj viac, ale už sme nechceli malého asi desaťročného chlapca viac trápiť. Cestou do hotela sme ešte raz zvonku pozreli vysvietený luxorský chrám a to bolo z tohto mesta všetko. Predchádzajúce:   Káhira a Giza 20.-21.11.2000 Pokračovanie:   Edfu 24.11.2000