|
24.11. vstávame skoro, o 7:15 nám ide autobus do Edfu a začína sa tak naša "dobrodružná" cesta autobusmi. Autobus spoločnosti Upper Egypt Travel, ktorý pokračuje ďalej do Asuánu, prichádza takmer načas. Vnútri je dosť špinavý, je plný miestnych zamotancov s turbanmi na hlavách, ale dve volné sedadla nakoniec vzadu nájdeme, takže všetko vyzerá byť ok. Hlavne však dúfame, že na miesto určenia dôjdu bez ujmy na kvantite a kvalite aj naše batohy. Zvláštnosťou je, že sa platí, až keď sa autobus pohne, lístok nás stojí 5 libier jedného (za taxík na jeden deň chceli 240 libier). Paráda, ideme do Edfu.
Približne o štvrť na deväť stojíme v Esne, je to väčšie mestečko, kde máme prestávku pol hodiny. Väčšina ľudí vystúpi a ide raňajkovať, ja vystupujem tiež, ale hneď mi niekoľko obchodníkv ponúka kávu, čaj a kadečo na jedenie. Keďže o to nemáme záujem, radšej ostávame v autobuse.
Približne o 9:15 autobus zastavuje na špinavej uličke plnej malých obchodíkov. Keď nám predavač lístkov v autobuse povie, že sme na mieste, pochopíme, že toto je asi "autobusová stanica" v Edfu. Takže vyberáme batohy a vystupujeme.
EDFU
Podľa mapy zisťujeme, že táto "autobusová zastávka" ako aj železničná stanica, ktorá je pár metrov vedľa, leží na východnom brehu Nílu. Chrám a centrum mesta je na západnom brehu, takže potrebujeme nejaký taxík. Máme so sebou batohy, takže tých niekoľko kilometrov peši by asi nebolo nič moc. Jeden malý chalan nám hovorí, že nás odvezie k chrámu za 10 libier, keď nás dovedie asi k jemu otcovi, cena sa mení na 30 libier, pri chráme na nás vraj hodinku počká a dovezie nás späť. Pozerám okolo, ale viac taxíkov tu nevidím, takže to berieme. Aspoň si počas návštevy chrámu môžeme nechať v taxíku batohy ... a veríme, že ich a taxikára ešte uvidíme :) Ale asi sme mu dali dobre zarobiť, lebo bol nakoniec veľmi milý a pri návrate späť na stanicu utekal s nami, aby nám ukázal cestu, až ku vlaku do Asuánu, ktorý o chvíľu odchádzal. Ale to až neskôr.
Hórov chrám v Edfu
Chrám boha Hóra ma veľmi lákal, hlavne sa mi páčila žulová socha boha Hóra v podobe sokola. Ani neviem prečo :) Vstupné bolo klasika - 20 libier a nebol tu ani problém so statívom, konečne som s ním mohol slobodne fotiť a urobiť aj pár spoločných záberov. Chrám je pomerne zachovalý, je tu na stenách veľa reliéfov, veď aj pochádza z obdobia vlády posledných vládcov Egypta Ptolemaiovcov.
Jeho výstavba začala v roku 237 pred. n. l. za vlády Ptolemaia III. a bol dokončený za vlády Ptolemaia XII. Dominantou chrámu je 79 metrov vysoký 1. pylón, na ktorom sú zobrazovaní ptolemaiovskí králi a boh Hór a bohyňa Hathóra, ktorá bola v Edfu uctievaná ako jeho družka. Cez prvý pylón sa vchádza na veľké nádvorie, ktoré je lemované 32 stĺpmi. Hlavnou atrakciou veľkého nádvoria je slavný žulový sokol s dvojtou korunou. Hneď vedľa sochy je vchod do veľkej stĺpovej siene, z ktorej sa cez ďalšiu stĺpovú sieň ide až k najsvätejšej svätyni. Tá však bola celá zaprataná nemeckými turistami, keď jedna skupina odtiaľ vyšla, ďalšia ju hneď vystri edala :(
Prekvapil ma tu veľký počet turistov, predsa len chrám nie je až taký známy, väčšina z nich sem prišla výletnými loďami po Níle. Najznámejšou je asi tá socha Hóra v podobe sokola, ináč sa chrám dosť podobal na chrámy z Kom-Ombo a Pilaku, ktoré vznikli tiež v rovnakom období.
Hórov chrám nie je moc rozľahlý, takže tá hodinka na jeho prezretie viacmenej stačila. Urobil som tu aj jednu platenú fotku typického Egypťana s turbanom, ktorý si týmto spôsobom zarábal, len by si mohol nabudúce sadnúť niekam inam ako do tieňa :) Ďaľšiu libru si zarobil chlapík, ktorý nám svietil baterkou v jednej z tmavých postranných chodieb a ukazoval nám nejaké reliéfy na stenách. Veď nech majú radosť, nás tá jedna libra nezabije.
Pomaly sa naplnila naša hodinka v Edfu a taxikár bol tam, kde mal byť. Ponáhľame sa na druhý breh Nílu k železničnej stanici, vraj má o chvíľu odísť vlak do Asuánu. Vďaka pomoci nášho taxikára ho nakoniec stihneme.
V Edfu sa nám páčilo a už sa tešíme na Asuán. Kupujeme si vo vlaku lístok za 19 libier (pre dvoch) a hodinku a pol pozorujeme okolitú krajinu. Krajina okolo je veľmi zaujímavá, železnica ide poväčšinou miestami, kde zavlažované polia prechádzajú do skalnatej púšte, tvorí teda akúsi hranicu. Naľavo máme holú skalnatú púšť, napravo svieže zelené polia, plno paliem a banánovníkov. Približne o 12:20 vchádzame do najjužnejšieho cieľa našej cesty v Egypte - do Asuánu.
|
