|
HURGHÁDA
Je približne 0:30 a v Hurgháde poznáme len názov dvoch hotelov: California a Alaska. Chceme ísť taxíkom do toho prvého, taxikár si pýta 15 libier. Kedže je neskoro v noci (či skôr skoro ráno) a ešte nemáme kde spať, dávame mu ich. V hoteli California pýtajú 30 libier za dve osoby za takú malú polorozpadnutú kuticu. Moc sa nám nepozdáva, ráno s tým skusíme niečo urobiť.
Hurgháda je prímorským strediskom a centrom potápania na západnom brehu Suezského zálivu, 400 km južne od Suezu. Samotné mesto ničím nevyniká, nádherné sú však dlhé pieskové pláže Červeného mora a neďaleko vzdialené koralové útesy plné morského života.
Na druhý deň ráno 26.11. meníme izbu, sme na prvom poschodí, máme to za 25 libier na dve osoby + raňajky. Síce bez kúpelky, ale tá je hneď vedľa na chodbe ešte aj pre susednú izbu. A mámu v novej izbe aj balkón a výhľad na more. Paráda, už sme spokojní, takto nejako sme si to predstavovali. Náš pobyt v Hurgháde pri mori už totiž berieme skôr ako dovolenku a chceme sa tu tri dni len tak kúpať a oddychovať. Ideme na raňajky, tie sú tiež OK a odtiaľ hneď na pláž. More je vzdialené asi 150 metrov od nášho hotela, väčšina pláži patrí hotelom, ale sú tu aj nejaké verejné. Vybrali sme si hotelový komplex Three Corners Village, je hneď oproti nášmu hotelu, vstupné je zadarmo (na druhý deň ale zisťujeme, že zadarmo to nie je, len sme mali šťastie :) Už priamo na pláži si každí požičiavame veľký uterák za jednu libru. A potom už vychutnávame Červené more, je teplé, pokojné, čisté ... proste fajn.
Pôvodne sme rozmýšľali, že by sme sa v Hurgháde aj potápali. Zisťujem však, že to asi nepôjde, nosím totiž okuliare a tu nikde nemajú požičiať špeciálnu masku pre mňa aj napriek tomu, že potápačské centrá sú tu na každom rohu. A keď sme už jedno našli, kde takú masku mohli požičiať, mali tam zase najbližšie voľné miesto až o týždeň :( Je to škoda, ale zajtra skúsime aspoň šnorchlovanie. Ináč, ponúkali tu rôzne druhy ponorov, pre začiatočníkov ako sme boli my je určený kurz Discovering scuba diving za 45 dolárov. V cene je zahrnuté požičanie všetkých potrebných vecí a 3 ponory - 1 úvodný v bazéne a dva v mori.
Večer sa prechádzame po meste, ponúkajú nám celodenný výlet loďou na blízke ostrovy + šnorchlovanie, najprv za 50 libier, neskôr aj za 35 libier. Keďže mi už chceme len tak oddychovať pri mori, obchod s nami neurobili. Chceme si však doma urobiť potápačský kurz a raz sa sem vrátiť, možno o rok.
Za 1,5 libry sa nechávame odviesť zberným taxíkom (malá dodávka pre cca 10 ľudí) na autobusovú stanicu, chceme si kúpiť v predstihu lístky do Káhiry na 28. novembra poobede. Podarí sa, lístok na expresný autobus stojí 50 libier (normálny bus 45 libier), sme prví, dostali sme sedadlá 3 a 4 hneď za šoférom, bude to asi dobrodružstvo zblízka sledovať ich spôsob šoférovania. Kupujeme ešte nejaké darčeky - tričká a ideme spať.
27.11. ráno ideme opäť k moru, tentokrát za vstup na hotelovú pláž zaplatíme každý 15 libier. Nevadí nám to, sme už na dovolenke :) Požičiavame si vybavenie na šnorchlovanie (maska, trubica a plutvy) za 3 doláre (alebo aj 10 libier) - mali sme drobné doláre, tak sme ich aspoň minuli. A tak sa celý deň potápame. Život v Červenom mori sa oproti iným moriam, pri ktorých som bol, nedá porovnať - hneď pri brehu bolo veľa rybičiek: modré, sivé, fialové, zelené, žlté, čierne ... bodkované, pásikavé, strakaté :)) ... no proste ich bolo veľmi veľa.
Cestou z pláže sa zastavujeme v reštaurácii na večeru. Dali sme si pizzu s morskými potvorami za 15 libier a špagety takisto s morskými potvorami za 12 libier. Bolo toho veľa a bolo to super, ešte sa sem určite vrátime. Chvíľku však trvalo, kým nás obslúžili. Práve zapadalo slnko ... a keďže je ramadán, domácim sa skončil celodenný pôst. Celý personál reštaurácie sa pousádzal k jednému stolu a kým sa nenajedli, my hostia sme museli čakať :)
Sedeli sme na terase a bola mi tam dosť zima, nestihol som totiž vyschnúť z mora. A keďže som sa aj trochu pripiekol na slnku, nejako sa mi to v tele všetko domotalo a na hoteli som si nameral teplotu 37,6 C. Tak som večer zaľahol do postele a dúfal, že ráno to bude lepšie. A našťastie bolo.
Je 28.11. a to je náš posledný deň pri mori. Ráno sa pobalíme, dáme si raňajky a ideme späť na starú dobrú (aj keď opäť platenú) pláž. Sme tam asi do pol druhej, pred odchodom do Káhiry skočíme ešte do reštaurácie na jednu sea-food pizzu. Je fakt dobrá. V hoteli si berieme batohy a zastavujeme rovnaký zberný taxík ako pred dvoma dňami. Vtedy sme platili 1,5 libry, dnes chce od nás šofér 30 libier, vraj je ramadán a oni majú sviatok. Urobili sme veľkú chybu, snáď v podvedomí, že už onedlho z Egyptu odchádzame, sme sa dojednávali o cene, až keď sme nastúpili do taxíku. A šofér so svojím desaťročným faganom, ktorý vyberal peniaze, toho dokonale využil. My sme síce protestovali a chceli vystúpiť, ale za jazdy to je už dosť problematické. Keď videl, že to myslíme vážne, spustlil to na dvacku. Nám nič iné neostávalo, tak sme nakoniec súhlasili. Pri autobusovej stanici vystupujeme a dávam tomu malému faganovi dvacku. Aspoň som bol o tom presvedčený. Pomaly odchádzame, za pár sekúnd však k nám pribehne ten krpec a o chvíľu aj jeho tatko. Krpec má slzy na krajíčku a tvrdí, že som mu dal namiesto dvacky len 50 piastrov, teda drobné a jeho tatko sa začne tváriť strašne nazlostene. Chvíľu sa s nimi hádam, ale nakoniec svoju druhú dvacku dostanú. Opäť si uvedomujeme, že už nie sme v Asuáne, ale že sme opäť v tom pravom Egypte, kde pre domácich predstavujeme len chodiacu peňaženku, ktorú treba ošklabať. Keby som toho krpca niekde stretol samého, tak ho asi roztrhám :(
O 16:00 nastupujeme do expresu (označujú sa ako V.I.P.) do Káhiry, zriadenec na stanici si vypýta svoje obligátne dve libry za to, že nám naložil batožinu do autobusu. Autobus je skutočne asi najlepší, akým sme v Egypte išli, kedže sú miestne sviatky, je poloprázdny - dokopy nás je asi desať. Tesne za Hurghádou ešte odbočíme do jedného novovybudovaného turistického centra a potom nás už čaká len dlhá cesta priamo do Káhiry. Bez zastávok v okolitým mestách, čo veľmi poteší.
Ideme holou púštnou krajinou, naľavo cestu lemujú bizardné tvary hôr, napravo je možné občas zahliadnuť more. Z času na čas prejdeme povedľa horiacich ropných veží. Kedže ramadán je v plnom prúde, prvoradou úlohou hneď po západe slnka je poriadne sa najesť. A tak sa aj náš šofér venuje viac jedlu, ktoré si rozprestrie na volante, ako riadeniu autobusu. Našťastie je cesta v tejto kamenistej púšti rovná takmer ako podľa pravítka a jeho hodovanie všetci šťastne prežijeme :) O 17:45 míňame Ra´s Gharib a okolo ôsmej Suez. Keďže sedíme vpredu hneď vedľa šoféra, pozorujeme spôsob ich riadenia. Títo Egypťania sa tuším boja svetiel, šofér ich zapína, až keď už na cestu fakt nie je vidno, ešte že je tu slabá premávka. Veľmi nás fascinuje spôsob, ako sa obiehajú dve protiidúce autá. Buď obidvaja šoféri úplne vypnú svetlá :) alebo si navzájom blikajú diaľkovými :)) A my len nechápeme.
Krátko po deviatej sa na obzore zjaví žiara hlavného mesta, o chvíľu sme opäť v ľuďmi preplnenej Káhire. Prechádame cez modernú, európanmi vybudovanú štvrť Heliopolis, neskôr vystúpi pár cestujúcich na námestí Ramses (je tu socha Ramsesa II.) a presne o 22:00, t.j. po šiestich hodinách cesty definitívne zastavujeme na konečnej zastávke v Káhire.
|
