Mexiko - keď človek počuje názov tohto štátu, hneď si predstaví kaktusy, pulzujúce veľkomesto Mexico City, vidiečanov s neodmysliteľným sombrerom na hlave, tichomorské Acapulco, majestátne pamiatky civilizácii Aztékov, Zapotekov, Olmékov a Mayov, nekonečné karibské pláže s nezabudnuteľným morom, palmami a bielym pieskom, stratené mestá hlboko v džungli alebo tequillu a chili papričky. Väčšinu z toho sme zažili a môžeme len potvrdiť, že je to nádherná krajina otvorená turistom, ktorá stojí určite za návštevu. Za dva týždne sme stihli čo sa dalo, času sa tam však dá stráviť ďaleko viac.


Ako sme sa tam dostali
Pôvodne sme plánovali kúpiť si letenku cez Valentínsku akciu CKM 2000, Mexiko v ponuke bolo, takže sme sa veľmi tešili. Ešte ani nezačala akcia, a už sme zisťovali, že ... to sa už minulo, to ani nebude, ostalo ešte jedno miesto a pod. Nakoniec bola v ponuke reálne len alternatíva, pri ktorej by sa človek musel vrátiť z Mexika už o týždeň :) ... ďakujeme, nechajte si. Nakoniec sme sa do rady (alebo skôr zhluku ľudí) v pondelok nadránom ani nepostavili, znechutení sme už boli aj tak dosť.
Zachránila nás akcia British Airways, ktorá začala hneď po skončení tej v CKM 2000. Nie je vekovo obmedzená, ponuka bola skvelá, ceny o niečo vyššie, ale človek si mohol kúpiť letenky ako kultúrny tvor. Neviem, či sa Tí v CKM 2000 vyžívajú v tom, že sa ľudia pred ich dverami tlačia ako dobytok, ale je to z ich strany úbohé. Môj subjektívny pocit je, že tam kvalita ponuky každým rokom upadá.
Späť k British Airways - letenka stála cca 16.900 Sk + letištné poplatky, kedže sme mali medzipristátie v Londýne, potrebovali sme aj britské tranzitné víza. Tieto vyššie náklady sa nám však vrátili v Mexiku, pretože cez British Airways bolo možné odletieť späť za nezmenenú cenu z Cancúnu, čo je na druhom konci Mexika. V Mexiku sme teda ušetrili cca 5.000 Sk za spiatočnú cestu do hlavného mesta a dva dni, ktoré by sme strávili v autobuse. Keď sme si to zrátali, letenka cez British Airways aj s tranzitnými vízami, ale s návratom z Cancúnu nás vyšla lacnejšie ako letenka cez CKM 2000. A bolo to so 100% príjemnejším nakupovaním letenky.

Čo pred cestou
Víza
Občania Slovenskej republiky potrebujú pre vstup do Mexika víza. Tie je možné získať buď vo Viedni alebo v Prahe. Vo Viedni však je vybavovanie veľmi byrokratické, ak ide do Mexika človek individuálne tak potrebujú tisíc rôznych potvrdení (z práce, príjem, výška konta, výpis z katastra, potvrdenie o ubytovaní a neviem čo ešte - problém bol v tom, že im nestačilo jedno z nich, ale chceli naraz všetky potvrdenia), ani známy z jednej cestovky sa na to nechcel podujať. Už len pri telefonickom kontakte boli dosť nepríjemní.
Úplne naopak tomu bolo na Mexickom veľvyslanectve v Prahe, už pri telefonovaní boli všetci veľmi milí, víza sa štandardne vydávajú na druhý deň, pre ľudí zo Slovenska urobia výnimku a víza máte za cca 2-3 hodinky. Podmienky v dobe, keď sme vybavovali víza, boli nasledovné (aktuálne podmienky si však určite pred cestou zistite, vraj sa dokonca uvažovalo o zrušení vízovej povinnosti):

• potvrdenie o zostatku na účte vo výške zodpovedajúcej 2.000 USD alebo výpis z katastra nehnuteľností potvrdzujúci, že človek vlastní nejakú nehnuteľnosť (tú sumu na účte stačí mať jednorázovo, požičiate si peniaze, urobíte výpis, peniaze vrátite a je po probléme);
• doklad (fotokópia) o tom, že vlastníte kreditnú kartu (EC/MC alebo VISA Classic - pozor: zahraničné Maestro alebo VISA Electron nie sú kreditky);
• fotokópia letenky;
• 3 fotky, voľná dvojstrana v pase a zaplatenie poplatku 36 USD.

Lety do Ameriky sú v British Airways vyriešené tak, že letíte z Viedne do Londýna a tam prestúpite na lietadlo smerujúce za oceán. Aj keď len presadnete z lietadla do lietadla, Briti vyžadujú tranzitné víza. Vybavia Vám ich v British Airways, trvalo to tuším dva dni. Keď máte zakúpenú letenku a vybavené víza do krajiny, do ktorej poletíte z Londýna, dostanete ich automaticky a bez problémov. Pokiaľ v Londýne nemeníte letisko, stoja 1550 Sk, ak áno (čo bol náš prípad), potom stoja 2250 Sk. V Londýne sú dve medzinárodné letiská - Heathrow so štyrmi terminálmi a Gatwick s dvomi, cesta letištným autobusom medzi nimi trvá tak hodinku.

Očkovanie
Žiadne povinné očkovanie sa pri vstupe do krajiny nevyžaduje. Doporučuje sa však očkovanie proti vírusovej hepatitíde A, brušnému týfusu a tetanu. Dobré informácie o očkovaní nájdete aj na tejto stránke. Proti žltačke a tetanu sme očkovaní boli, najlepšou prevenciou voči týfusu, ale aj iným žalúdočným problémom je dodržiavanie zásad osobnej hygieny a zásad stravovania. T.j. piť len preukázateľne nezávadnú vodu, nepiť ľad v nápojoch, nejesť jedlá pripravované na ulici, nejesť surovú a ťažko čistiteľnú zeleninu (šalát a pod.) alebo ovocie, ktoré sa nedá olúpať (napr. jablká, jahody atď.). V tomto smere sú úplne ideálne banány, pomaranče, samozrejme ak si ich sami očistíte :) Aj keby nakrájané kúsky ovocia, ktoré v Mexiku predávajú na každom kroku, vyzerali neodolateľne (a oni skutočne neodolateľne vyzerajú), je lepšie sa im vyhnúť. Istota je istota. Človek nikdy nevie akými rukami boli olúpané a v akej vode boli umyté. Na pokazenie dovolenky úplne stačí, že bolo ovocie nakrájané špinavým nožom nejakého pouličného predavača:(
Osobitnou kapitolou je malária. Je to parazitné ochorenie, ktoré na človeka prenášajú komáre rodu Anopheles. Človek sa nakazí pri bodnutí komárom. Celoročné riziko nákazy maláriou existuje vo vidieckych oblastiach, ktoré sú turistami navštevované len zriedka (najviac sú postihnuté federálne štáty Oaxaca, Chiapas, Guerrero, Campeche, Quintana Roo, Sinaloa, Michoacán), v mestách sa malária nenachádza. Prečítali sme x knižiek a presurfovali veľa stránok na internete, ale spoľahlivú odpoveď na to, či brať v Mexiku antimalariká (vo forme tabletiek) alebo nie, sme sa nedozvedeli. Je to na rozhodnutí jednotlivca. Sú to dosť silné tabletky s rizikom viacerých postranných efektov, aj preto sme na ne moc chuť nemali :) Vychádzali sme z toho, že v čase našej návštevy tam bude vrcholiť obdobie sucha, takže to nebude až také zlé. Bolo to skutočne tak, komára sme stretli len zriedka. A navyše, keď sme sa dozvedeli, že ten a ten liek nie je účinný voči tomu a tomu typu malárie, rozhodli sme sa chrániť len pasívne. Človek by bral tabletky a aj tak by mu to bolo nanič ... Pri pasívnej ochrane sa odporúča používať repelent obsahujúci zložku DEET (N, N-diethyl-m-toluamid) - u nás sa dá kúpiť repelent Autan, nosiť svetlé oblečenie, dlhé nohavice a rukávy, nepoužívať výrazné parfémy a vody po holení a obmedziť pobyt vonku v noci. A takisto bývať v hoteli so sieťkami na oknách.

Knižný sprievodca
Sú v podstate dve možnosti, buď kniha z vydavateľstva Nelles Guide alebo Lonely Planet. Po skúsenostiach s obomi knižkami odporúčam jednoznačne Lonely Planet (ďalej na tejto stránke budem používať len LP) - je síce drahá a v angličtine, ale tie peniaze sa Vám určite počas cesty vrátia. Je tu množstvo mapiek aj malých miest, ktorými sa dá ľahko orientovať (sú tu zakreslené všetky hotely, reštaurácie a iné dôležité budovy, o ktorých sa hovorí v texte), dozviete sa tu, kde nájdete tu pravú autobusovú stanicu (vo veľkých mestách ich býva aj viac), takisto odporúčania na vnútromestskú dopravu "kolektívami" alebo taxíkmi veľmi pomôžu. Keď bolo v LP napísané, že na križovatke tej a tej ulice zastavíte gestom kolektívo alebo minibus č. x, tak to vždy aj platilo. Ak človek nevie dobre po španielsky, tažko by niečo také rýchlo zistil.
Tipy na lacnejšie hotely sú tiež veľmi dobré, popis LP o hoteloch, v ktorých sme bývali, vždy sedel. Ceny v hoteloch sú v LP uvedené v dobe mimo sezóny, takže v sezóne treba počítať s vyššou cenou (cca 15-25 %). V podstate sme si vždy vybrali hotel podľa rád LP.
Sprievodca z Nelles Guide je skôr taká obrázková knižka pre organizovaných turistov so zabezpečenou dopravou a ubytovaním, vyššie uvedené veci sa tu v obdobnej kvalite a rozsahu nedozviete.
Keďže LP vydáva novú edíciu každého titulu približne každé tri roky, dajte si pozor, aby ste v obchode nekúpili staršiu verziu. Predsa len tá kniha stojí dosť peňazí a naši "obchodníci" sú schopní predať všetko. Skontrolujte si teda aktuálnu verziu na internetovej stránke LP. Nám sa "podarilo" kúpiť staršiu verziu v kníhkupectve Polyglot na Kapucínskej ulici č. 5 v Bratislave. Bola to síce naša chyba, ale pri takej drahej knihe nás mohli aspoň upozorniť, že to nie je najnovšia verzia. Boli sme sa síce sťažovať, ale viete, ako to chodí - majiteľka pozerala na nás dosť nepríčetne - myslím, že ani netušila, čo zač to ten Lonely Planet je. Keď ju jej práca nebaví, nech ju radšej nerobí. Skúste teda iné kníhkupectvo, je ich viac, kde LP predávajú. Sťažovali sme sa na toto kníhkupectvo aj priamo v Lonely Planete, kde tiež neboli nadšení tým, že niekto predáva ich staré knihy. Našiel sa tam ale jeden skvelý človek, ktorý nám po tom, čo sme mu poslali potvrdenie o kúpe knižky na Slovensku, poslal zdarma najnovšieho sprievodcu Mexikom. Do nášho odchodu ostával týždeň, takže sme neverili, že kniha príde včas. Ale deň pred odchodom nám prišiel na poštu jeden super balíček z Anglicka. Ďakujeme.

Jazyk
V Mexiku sa dá vo všeobecnosti dohovoriť len po španielsky, v niektorých odľahlých oblastiach Yucatánu nepomôže vraj ani španielčina, hovorí sa tam ešte pôvodnými indiánskymi jazykmi. Ak neviete po španielsky, postačí naučiť sa číslovky a pár základných fráz, aby ste si dojednali ubytovanie, kúpili si lístok na autobus a trochu sa zorientovali v meste. Nám to stačilo bez problémov. Občas sa podarí naraziť na niekoho, čo hovorí po anglicky, to je však vzácna výnimka. Asi jediným miestom, kde sa hovorí bežne po anglicky je Cancun, prímorské letovisko vybudované pre Američanov.
Vo všeobecnosti platí, že pri akomkoľvek pokuse o španielčinu si turista vyslúži ďaleko príjemnejší postoj miestnych ľudí, ako keby na nich spustil po anglicky.

Peniaze
Najvhodnejšia mena na cestovanie do Mexika je USD. Vymeníte ho všade. S európskymi menami je to horšie, s nimi pochodíte len v turistických strediskách pri mori. Bánk je v Mexiku veľa, kurzy sú v nich viacmenej rovnaké, okrem toho sú na každom rohu aj zmenárne. Cestovné šeky sú tiež v Mexiku bez problémov prijímané, dokonca si tam banky neberú poplatok za ich nákup, takže je to asi najbezpečnejšia forma peňazí. Platobnú kartu takisto použijete bez problémov v bankomatoch alebo v obchodoch. Tvrdenie, s ktorým som sa stretol v iných cestopisoch, že najlepšie výmenné kurzy sú v Mexico City a smerom ďalej na Yucatán dostanete za dolár stále menej a menej, nie je podľa našich skúseností pravda.
V čase našej cesty bol kurz USD a mexického pesa 9,47 - 9,52 peso za dolár. Vychádzalo to teda viacmenej 1 peso = 5 Sk. Mexické peso označujú v obchodoch ako $, tak sa nezľaknite, že to je cena v dolároch. Pokiaľ je na cenovke aj americký dolár (pri mori to je bežné), označujú ho ako $, ale na rozdiel od pesa je S-ko prečiarknuté dvakrát.

A čo ešte

• takže samozrejme nejaké tie nevyhnutné štandardné lieky pre cesty do zahraničia (na žalúdočné ťažkosti, prechladnutie, horúčku, úpal, drobné poranenia a pod.),
• oplatí sa urobiť si fotokópie letenky a pasu a dať si ich na nejaké odlišné miesto od originálu, prípadne si ich naskenovať a uložiť v e-mailovej schránke (v prípade potreby nájdete internet café takmer všade),
• no a samozrejme zásobiť sa dostatkom foto filmov,
• študentské karty ako ISIC alebo Euro26 tu asi moc nevyužijete.

Doprava medzi mestami
Dostať sa autobusmi kamkoľvek v Mexiku nie je problém. Liniek je veľa, autobusy chodia pomerne často a na väčšine liniek je aj konkurencia viacerých spoločností. Autobusy sa rozdeľujú na luxusné (de lujo), 1. triedu (primera clase) a 2. triedu (segunda clase). Medzi luxusnými autobusmi a 1. triedou som zvonka nevidel žiaden rozdiel, asi len v cene, väčšinou sú to rovnaké, moderné autobusy s klimatizáciou, televízormi a WC. My sme chodili autobusmi 1. triedy, ktorých cestovné je asi o 15% - 20% drahšie ako v 2. triede. 1. trieda však má mnohé výhody, ktoré za tú cenu rozhodne stoja, hlavne pri dlhších vzdialenostiach: a) sedadlá sú pohodlné a je tu dosť miesta pre nohy (nie som bohvieako vysoký - 180 cm - ale na sedadlo 2. triedy som mal problém sa zmestiť), b) je tu klimatizácia, keď si chce človek v autobuse oddýchnuť, je to nevyhnutnosť, c) dodržiavajú sa tu miestenky (v 2. triede sa chodí aj na stojáka), d) pokiaľ je to možné, chodia po diaľniciach, trmácať sa hodiny po vedľajších cestách plných spomaľovačov je príšerné, e) a to hlavné, batožina v úložnom priestore sa vydáva len oproti batožinovému lístku, ktorý dostanete pri uložení batožiny - je to teda v podstate bezpečné. Je tu aj nepomerne viacej turistov, takže sa tu človek aj cíti bezpečnejšie. LP píše o výskyte prepadov autobusu (väčšinou nočných) ... stať sa môže všeličo ... ale s ničím takým sme sa nestretli a nič také som nenašiel ani v cestopisoch iných ľudí, ktorí navštívili túto krajinu.
Je tu aj viacero miestnych leteckých spoločností, na dlhé trasy sa to možno aj oplatí, hlavne kvôli úspore času. Väčšinou každé väčšie mesto má letisko. Daľšie podrobnosti sú podrobne popísané v LP.

Mestská doprava
V mestách sú hlavným spôsobom dopravy collectivos (väčšinou dodávkový Volkswagen) a malé autobusy. Collectivos zastavujú na znamenie, autobusy majú klasické zástavky, na znamenie však tiež vždy zastavia. Sú v nich pevne stanovené ceny napísané na okne (rovnaká pre miestnych a aj cudzincov) - zjednávanie o každej blbosti ako v Egypte sa tu našťastie nekonalo. Collectivos sú trochu lacnejšie 2,5 - 4 $, autobusy stoja 3 - 5 $ (v každom meste sa ceny mestskej dopravy trocho odlišujú). Premávajú po pevných trasách, majú na skle aj číslo, ale cestovný poriadok aj tak človek nikde nenájde. Najdôležitejšie zastávky a orientačné body sú farbou napísané na prednom okne, stačí sa však úplne pridŕžať rád v LP. Autobusové stanice bývajú často ďaleko od centra, takže človek takúto dopravu potrebuje (pár km s batohmi pri 35 C a viac nie je nič príjemné).
Keď sa človek drží rád LP, taxíky nepotrebuje. Potrebovali sme ich len 2x, keď nebolo inej možnosti - z letiska v Mexico City do centra za 80 $ a v Cancune na letisko za 130 $ cca 15 km (v obidvoch prípadoch to boli pevné ceny). LP odporúča len autorizované taxíky (letištné, autob. spoločností), okradnutie v iných taxíkoch je vraj v Mexico City časté, v iných mestách je to o niečo lepšie. Pokiaľ je to možné, treba sa im však vyhnúť.
V Mexico City je asi najpohodlnejším spôsobom prepravy metro. Lístok stojí 1,5 $, sieť liniek je hustá a súpravy chodia veľmi často, aj každé dve minúty. Neodporúča sa chodiť metrom v pracovné dni počas spičky, keď idú domáci do alebo z práce, vtedy je metro maximálne natrieskané. LP ešte varuje pred prestupovaním na stanici Hidalgo v centre mesta. Krádeže sú tam vraj bežné, ale takisto môžu okradnúť človeka aj v bratislavskom autobuse :) Dobrou prevenciou je používať prvé alebo posledné vozne súpravy, tie sú o poznanie prázdnejšie. My sme boli v Mexico City počas víkendu a doprava metrom bola v ktorúkoľvek hodinu bezproblémová. Takisto vraj do metra nepustia človeka s turistickým batohom, len s malým príručným, ale aj toto nie vždy platí. V pondelok skoro ráno sme sa presúvali tromi linkami na autobusovú stanicu, kým nie je metro prepchaté, tak to vraj tolerujú.
Orientácie v mestách je pomerne jednoduchá, ulice sú tu vo väčších mestách číslované americkým štýlom. Takže klasická adresa vyzerá ako ul. 9 Juh / 8 Východ :)

Ubytovanie
V Mexiku sme bývali výhradne v hoteloch. Vyberali sme si medzi tými, ktoré boli v LP zaradené v kategórii "budget", t.j. tie lacnejšie. S hotelmi v tejto kategórii sme boli takmer vždy spokojní. Vo všeobecnosti to bola jedna jednoducho zariadená izba s kúpelňou, väčšinou tam bola aj sprcha s teplou vodou. Čo je hlavné, izby boli čisté a v oblastiach, kde to bolo treba, boli na oknách aj moskytiéry. Ceny sa pohybovali od 70 $ za izbu po cca 150 $. Pri mori v Playa del Carmen boli hotely (ale aj všetko ostatné) aj o 100 % drahšie, ale s tým sme už dopredu počítali. Rozdiel medzi cenou izby pre dve osoby alebo pre štyri osoby bol minimálny, takže keď idete viacerí, podiel na jedného je ďaleko menší. Pri mori je možné bývať aj v "cabaňas" - je to taká chatka s hamakou (sieť na spanie). Na niektorých miestach je možné aj kempovať.

Individuálne alebo organizovane ?
Pôvodne sme chceli ísť do Mexika cez spoločnú Valentínsku akciu CKM 2000 a CK Bubo, bolo to však geniálne pripravené spôsobom, že jeden zabezpečuje zájazd a ten druhý nemá voľné letenky :) Nakoniec sme radi, že to nevyšlo, nemali sme jediný problém dostať sa na miesta, ktoré sme si naplánovali. Tiež sme sa pred cestou všeličoho obávali, nakoniec sme sa tam aj vo dvojici cítili úplne bezpečne - toto všetko však človek zistí, až keď je na mieste ... tak sme radi, že sme si vybrali správne.
Človek keď chce, tak zvládne všetko v pohode aj sám. Asi by sa mi nepáčil taký masový zájazd, kde sa treba neustále niečomu prispôsobovať, na niekoho čakať atď., najradšej chodím vždy po vlastnej ceste. Stačí dobrý knižný sprievodca. V Mexico City sme stretli skupinku organizovaných českých turistov. Ich sprievodca ani poriadne nevedel po španielsky. A keď sa cca 15 ľudí premiestňuje z hotela do hotela ako také stádočko a hľadá voľné ubytko, je to dosť komické.


V dňoch 2. - 17. marca sme na trase Mexico City - Teotihuacan - Puebla - Oaxaca - Monte Albán - Villahermosa - Palenque - Merida - Uxmal - Chichén Itza - Tulum - Playa del Carmen a Cancún precestovali 2.821 km a okrem samých pozitívnych vecí sme tam zažili asi toto: